Archeológom sa podarilo nájsť artefakt, ktorý považujú za najstarší kalendár na svete. Nachádzal sa v jednom z najzáhadnejších nálezísk s názvom Göbekli Tepe, a to na stĺpe, ktorý by mal byť starý približne 12-tisíc rokov. Ako informoval portál Daily Mail, tento nález naznačuje, že starovekí ľudia vedeli o zaznamenávaní času oveľa skôr, než sa predpokladalo. Preto odborníci tvrdia, že by objav mohol prepísať históriu vzniku civilizácií.
Lokalita Göbekli Tepe v Turecku je najstaršou ľudskou stavbou, aká bola doteraz objavená. Predpokladá sa, že bola postavená medzi rokmi 9600 až 8200 pred Kristom. To znamená, že je o 6-tisíc rokov staršia ako anglický Stonehenge či egyptské pyramídy.
Na tomto starobylom mieste sa nachádza množstvo doteraz nepreskúmaných artefaktov. Medzi nich patrí aj niekoľko stĺpov, do ktorých sú vytesané rôzne významné udalosti. Nedávno sa však výskumníkom z University of Edinburgh v Škótsku podarilo nájsť niečo, čo podľa nich pripomína staroveký kalendár.
Samotný stĺp obsahoval symbol "V", ktorý vedci označili za ukazovateľ dňa, pretože sa ich tam dohromady nachádzalo 365. Štruktúra tiež zahŕňala 12 lunárnych mesiacov s 11 dodatočnými dňami. Štúdia publikovaná v časopise Time and Mind naznačila, že ľudia zaznamenávali dátumy pomocou precesie, kolísania v zemskej osi, ktoré ovplyvňuje pohyb súhvezdí po oblohe. Doteraz sa verilo, že tento spôsob merania času ako prví použili starovekí Gréci v roku 150 pred Kristom.
Vedci objavili aj ďalší pozoruhodný jav
Ďalším vzrušujúcim objavom výskumníkov je, že rytiny zobrazujú aj úder kométy, ktorý pred približne 13-tisíc rokmi spôsobil malú ľadovú dobu. Táto udalosť zapríčinila obrovské škody, pričom vyhubila aj niekoľko živočíšnych druhov. Vedci poznamenali, že išlo o najväčší zásah kométy od udalosti, ktorá pred 66 miliónmi rokov zabila dinosaurov. Predpokladá sa však, že tento incident podnietil rozvoj poľnohospodárstva a primitívnej spoločnosti, čo vytvorilo základy pre zrod civilizácií.
Výskumníci porovnali stĺpy so symbolmi nájdenými na iných starovekých artefaktoch, aby potvrdili, že najnovší objav skutočne ukazoval kalendár a úder kométy. Medzi ne patril aj artefakt z druhého tisícročia pred našim letopočtom nájdený v Nemecku. Tento objav zobrazuje Slnko, Mesiac a Plejádu, hviezdokopu v súhvezdí Býka, o ktorej sa predpokladá, že meria letný a zimný slnovrat. Vedci pritom predpokladajú, že prvok v spodnej časti disku by mohol predstavovať kométu.
Martin Sweatman z University of Edinburgh, ktorý viedol výskum, poznamenal, že udalosť mohla okrem poľnohospodárstva iniciovať aj prvé náboženstvá. "Zdá sa, že obyvatelia Göbekli Tepe boli horlivými pozorovateľmi oblohy, čo sa dá očakávať, keďže ich spoločenstvo bolo zdevastované úderom kométy. Je možné, že ich pokusy zaznamenať túto udalosť mohli byť prvými krokmi k rozvoju písania o tisícročia neskôr," vysvetlil.