Koktejl.sk
O prírodné pohrebníctvo je záujem od roku 2017, keď na Slovensku vzniklo. Ľuďom to pripadá ako vhodná alternatíva ku klasickým cintorínom. Budúcnosť prírodného pochovávania je na Slovensku v čase klimatickej krízy veľmi veľká. Pre TASR to uviedla Andrea Uherková z projektu Funebra.
„Budúcnosť vidím hlavne v lesných cintorínoch, rôznych lesoparkoch a okrajových častiach obcí a miest, kde budeme posilňovať úlohu takýchto biotopov aj tým, že by plnili pietny charakter,“ povedala Uherková.
V prírodnom pohrebníctve sú iné cintoríny aj hroby, ktoré často splývajú s okolitou prírodou a krajinou. „Až kým človek nepríde bližšie k takémuto prírodnému hrobu, tak ani nevie, že sa nachádza na nejakom prírodnom cintoríne. Prírodné cintoríny neplnia úlohu spomienkového miesta, ale sú súčasťou širšej prírody a krajiny,“ skonštatovala odborníčka.
Pri prírode blízkom pohrebe záleží na tom, aké materiály sa pri pochovávaní používajú. Rakvy môžu byť drevené bez umelých držadiel, umelých výsteliek, plastových ozdôb a iných syntetických materiálov. Telo sa do nich vkladá väčšinou v prírodnom rubáši, ľanovom alebo bavlnenom, priblížila Uherková. Pokračuje, že vo svete sa využívajú aj prútené rakvy alebo rakvy z mycélia, čo je materiál z húb, ktorý sa ľahko v pôde rozkladá.
Na prírodných cintorínoch sa podľa odborníčky používajú aj rozložiteľné urny na ukladanie popola, ktoré môžu byť buď z papiera, hliny, prútia alebo iných prírodných materiálov. Ľudia si takéto urny môžu vyrobiť aj sami doma a prípadne si ich dotvoriť, pokresliť. „Všetky materiály, ktoré sa vkladajú do zeme, by mali byť rozložiteľné. Prípadne sa popol do zeme vkladá priamo,“ podotkla Uherková.
Pokračuje, že prírode blízky pohreb často zahŕňa aj rozlúčku, ktorá je pod korunami stromov. Na takýchto cintorínoch sú často vytvorené obradné miesta, kde sa ľudia môžu združiť a rozlúčka sa môže uskutočniť v uvoľnenejšej a citlivejšej atmosfére. „Ľudia majú v prírode oveľa menší strach a stres prehovoriť, cítia sa tu uvoľnenejšie, príjemnejšie a s oveľa väčšou ľahkosťou. Vedia zdieľať momenty zo života človeka, s ktorým sa lúčia. Súčasťou obradov v prírode môže byť aj hudba, jedlo, písanie odkazov do neba, čítanie básní, čokoľvek, čo dáva ľuďom zmysel,“ uviedla odborníčka.
Na Slovensku sa zatiaľ nachádzajú dva prírodné cintoríny, a to vo Zvolene a v Košiciach. Uherková tvrdí, že v rámci projektu Funebra vytvorili projektové dokumentácie pre vznik cintorínov vo viacerých mestách a obciach, ale zatiaľ žiadny z nich nebol zrealizovaný.
Verí, že sa v blízkej budúcnosti podarí vytvoriť prírodný cintorín na západnom Slovensku, kde je po ňom dopyt. „Radi pomôžeme aj iným mestám, pokiaľ majú záujem o rozvoj prírodného pohrebníctva, s vytypovaním plôch a s návrhom, ako by takýto cintorín mohol vyzerať a fungovať,“ podotkla Uherková.
Koktejl.sk
