Hviezda seriálu Duch si prešla dramatickou mladosťou: Hrozba väzenia a povolanie do armády!

Slovenskí diváci mohli herca srbského pôvodu Predraga Bjelaca (61) vidieť na obrazovkách TV JOJ v seriáli Duch, no už predtým zahviezdil ako Igor Karkarov z filmovej ságy o Harrym Potterovi, v snímke Narnia: Princ Kaspian, či ako Dardan vo filmoch Gangster Ka.

Rodák z Belehradu prišiel na svet, keď ešte existovala Juhoslávia a dodnes sa vyhlasuje za mŕtveho Juhoslávca. „Som stále dušou Juhoslávec, ale, bohužiaľ, bez štátu... ako námorník bez mora,“ vyhlásil v programe ČT 13. komnata. A niet sa mu čo čudovať. Jeho otec bol Srb z Chorvátska a matka Chorvátka z Bosny. „Boli sme vychovávaní ako Juhoslávci, otec sa tiež nikdy nehlásil ako Srb,“ dodal. To bol aj dôvod prečo sa vyhýbal občianskej vojne, ktorá na Balkáne vypukla.

Pre Bjelacovho otca však bola rodina všetkým, keďže on o svoju prišiel behom 2. svetovej vojny. „V roku 1941, keď nemal ešte ani 17 rokov, prišli a všetkých zobrali do koncentračného tábora. Jemu sa podarilo utiecť a pridal sa k partizánom. Po vojne bol už major a to nemal ani 21 rokov. To mu ovplyvnilo život. Chcel študovať právo, no nedovolili mu to a tak strávil celý život nedobrovoľne v armáde,“ prezradil.

Na fakultu dramatických umení v Belehrade sa mu podarilo dostať až na tretí pokus. Keď ho nezvali prvýkrát musel povinne do armády, kde bola jeho špecializáciou protivzdušná obrana. Počas štúdia na vysokej škole už hral v divadle, niekoľkých filmoch a seriáloch, no sľubne rozbehnutú kariéru mu brzdili povolávacie rozkazy na vojenské cvičenia.

„Pravidelne nás otravovali, v roku 1985 som mal dokonca takú zlú skúsenosť. Učil som sa na skúšky a o tretej ráno u mňa zazvonil muž s rozkazom. Poprosil som ho, aby povedal, že ma nenašiel, že mám povinnosti na škole. Neprebral som to a o 07:00 ráno som už mal pred dverami policajtov. Tím som tiež neotváral, hľadali ma potom aj na fakulte a takto som sa dostal pred vojenský súd, kde ma zachránil otec, ktorý tam prišiel v uniforme,“ spomína Bjelac a dodal, že namiesto väzenia musel zaplatiť vysokú pokutu, ktorá ho pripravila o všetky peniaze, čo mal našetrené.

O niekoľko rokov však vypukol krvavý konflikt, ktorý rozdeľoval nielen priateľov, ale aj rodiny. Neraz sa stávalo, že muži museli ísť so zbraňou v ruke proti vlastným príbuzným a to, pre vtedy mladého herca, bolo neakceptovateľné.

„Bolo absurdné, aby som išiel na ktorúkoľvek stranu. Obe strany boli moje. Pre mňa nebola otázka, do ktorej armády by som vstúpil, ale prečo. To bol základný problém. Hrozilo mi, že budem musieť nastúpiť. Viem, že ma aj zháňali a asi dva mesiace som sa schovával u kamarátov. Tu by mi už nehrozil vojenský súd, ale rovno by ma tam poslali bojovať,“ spomínal na hrozné obdobie.

Aj keď napätie rástlo, jeho rodina stále verila, že sa veci nejako vyriešia. Rodina z matkinej strany bola v Chorvátsku a otec sa „trošku zbláznil“. Po 50 rokoch sa vrátilo to, čo zažil ako tínedžer. V jeho domovine sa opäť vraždili ľudia a to ho svojim spôsobom začalo pomaly zabíjať a zlomilo ho to.

V roku 1992 sa mu podarilo ujsť do Prahy, kde prechodne žije dodnes. Jeho rodina však zostala v Belehrade, kde sa im už ako dôchodcom žilo ťažko. „Žili biedne. Matka sa ako Chorvátka stretávala s nenávisťou. Na stenách sa objavovali nápisy ako ‚Chorváti preč‘, ale bola statočná. Behom vojny sa najviac starali o rodinu jej sestier, ktoré boli v Chorvátsku a Bosne. Tie roky boli príšerné,“ zakončil Bjelac, ktorý sa im snažil pomáhať aj z bývalého Československa.

V Prahe sa zoznámil s dnes už bývalou manželkou Katarinou, ktorá rovnako ako on ušla pred vojnou. Hoci po rodine túžil, neponáhľali sa, no dvojici sa aj tak nedarilo mať deti.

„Boli sme dlho spolu a dlho sme nemohli mať deti. Niekoľkokrát sme podstúpili aj umelé oplodnenie. Aj keď sa nám nedarilo, rozhodli sme sa ostať spolu a v okamihu, keď sme na to zabudli, asi 5-6 rokov po poslednom pokuse tuto v Čechách, sme išli do Belgicka a tam sa to podarilo,“ opísal herec, ktorý sa stal otcom dvojičiek Uny a Tary až v 46 rokoch.

Dva roky po ich narodení sa však manželstvo rozpadlo a Katarina sa s deťmi presťahovala do Belehradu, kam ich chodí pravidelne navštevovať.