Koktejl.sk
Český herec Richard Genzer rozdáva úsmevy a vtipy v porote špeciálnej 11. série šou Let's Dance. Má za sebou temné obdobie, kedy mu do smiechu nebolo. Ako informuje český portál iDnes.cz, dostal sa až na dno. Náročný reštart ho stál obrovské množstvo síl, dnes je dôkazom toho, že dostať sa dá aj z tých najťažších životných situácií.
Genzer a Linda Finková uzavreli v roku 2000 manželstvo, počas ktorého sa im narodili dcéra Viktorie a syn Matyáš. Po dvanástich rokoch sa ich cesty rozišli, samotný rozvod sa stal nekonečným procesom, ktorý trval desať rokov. Podľa hercových slov za tento extrémne dlhý čas nemohli búrlivé spory, ale paradoxne ľahostajnosť a neschopnosť nájsť si priestor na definitívne uzavretie minulosti.
Postupne stratil kontrolu nad vlastným životom. "Keď sme šli s Lídou od seba, nechal som jej dom a potom som sa všelijako potácal. Neudržal som korunu, moja finančná gramotnosť bola na úrovni školáka. Jednoducho som nevedel narábať s peniazmi. Do toho prišiel koronavírus, dva roky som nemal prácu, nič som netočil a nič nezarobil. Pritom som musel toho veľa poplatiť, čo ma stálo všetky úspory, takže som naozaj spadol na dno a nemal nič,“ zaspomínal si na ťažké chvíle.
Depresia a neistota ho pohltili natoľko, že celé dni len rezignovane ležal doma pod dekou. Práve v tomto období prišiel nečakaný impulz. "Až som si povedal dosť, takto to ďalej nejde, zdvihni sa a niečo rob," prezradil.
Málokto by uveril, čo v ten moment urobil. "Išiel som piecť palacinky. Zavolal som mame, aby mi dala recepty, ale tie francúzske si vyžadujú trochu iné cesto a iný postup. Pečenie som sa snažil odpozerať z YouTubu a išiel som systémom pokus-omyl. Skúšal som to tak dlho, až sa mi začali ako-tak dariť,“ vysvetlil postup, akým sa naučil robiť dokonalý dezert.
Následne sa obrátil na kamaráta s prosbou o prenájom stánku, ktorý súhlasil a začal tak úplne novú profesiu. Bez štipky falošného ega či obavy z poníženia vymenil televízne kamery za rozpálenú platňu. "Dalo mi to, že by mal mať človek niečo nasporené vo vankúši. Teda neísť na doraz a nehovoriť si, oukej, doprajem si, veď zase niečo zarobím, zajtra točím, za mesiac mám tiež kšeft a potom budem mať určite niečo ďalšie,“ opísal životnú lekciu.
Dovtedy sa považoval za babráka, ktorému manuálna práca nič nehovorí a rozhodne by sa neoznačil ani za kutila. Jeho trpezlivosť a pevná vôľa ho nakoniec vyviedli z omylu. Zistil, že aj príprava palaciniek môže byť cestou k sebaúcte. "Vtedy som si dokázal, že keď sa spamätám, zdvihnem zadok a do niečoho sa naozaj naplno dám, tak mi to zrazu ide. Znie to asi pateticky, ale moje poučenie z krízového vývoja znie - vstaň a choď na to,“ dodal.
Koktejl.sk
