Slováci, pripravte sa na rázny krok: Analytici NBS varujú pred tým, čo sa chystá na naše peňaženky!

Priame efekty drahších energií už vidno v inflácii, nepriame v nákladoch firiem. Firmy tiež naznačujú rastúcu ochotu premietnuť zvýšené náklady do koncových cien. Druhé kolo inflačného šoku však začína až vtedy, keď sa mení správanie ľudí a firiem, pričom dostupné informácie zatiaľ neukazujú na prenos energetického šoku do miezd a dlhodobých inflačných očakávaní. Poukázali na to v aktuálnom komentári analytici Národnej banky Slovenska (NBS).

• Priame efekty drahších energií už zvyšujú infláciu a náklady podnikov.
• Konflikt na Blízkom východe spôsobil výrazný a dlhodobejší globálny energetický šok.
• Aprílová inflácia v eurozóne dosiahla tri percentá, energie rástli najrýchlejšie.
• Krátkodobé inflačné očakávania výrazne stúpli, dlhodobé však zostávajú relatívne ukotvené.
• Finančné trhy už predpokladajú aspoň jedno tohtoročné zvýšenie úrokových sadzieb.

Krátkodobé a mierne zdraženie ropy alebo plynu podľa nich zvyčajne zvýši infláciu len dočasne a tento vplyv časom odznie. V súčasnosti je však už zrejmé, že ekonomické dôsledky konfliktu na Blízkom východe sú značné a budú mať dlhšie trvanie. Dlhotrvajúci väčší energetický šok je pre ekonomiku nebezpečný, upozornili analytici.

„Dôsledky energetického šoku v ekonomike sa môžu prejaviť na viacerých miestach a v rôznej intenzite. Drahšia ropa zvyšuje ceny pohonných látok, dopravy a petrochemických vstupov. Plyn ovplyvňuje ceny elektriny, náklady priemyslu a chemickú výrobu. Výpadky v dodávkach hnojív môžu prostredníctvom zvýšených nákladov poľnohospodárov neskôr zasiahnuť potraviny,“ priblížili ekonómovia. Zodpovedajú tomu aj aprílové údaje, keď celková inflácia v eurozóne stúpla na 3 % a ceny energií boli jej najrýchlejšie rastúcou zložkou.

Riziko pre infláciu by však podľa analytikov ešte výrazne vzrástlo, ak by sa aktuálny vývoj začal postupne premietať do očakávaní na ďalšie roky. Firmy by mohli častejšie a vo väčšej miere prenášať zvýšené náklady do koncových cien a domácnosti zasa žiadať vyššie mzdy ako kompenzáciu rastúcich životných nákladov. „Doterajšie dáta však nenaznačujú, že by sa tento scenár napĺňal. Rast cien v službách sa nezrýchľuje, vo vývoji miezd nevidno novú vlnu plošného zvyšovania platov a jadrová inflácia je stabilná. Situácia teda zatiaľ nepripomína návrat k predošlému energetickému šoku po ruskom útoku na Ukrajinu v roku 2022,“ zhodnotili ekonómovia.

Výsledky prieskumov medzi firmami a domácnosťami však podľa nich naznačujú, že inflačné tlaky môžu v najbližších mesiacoch zosilnieť. Kým dlhodobé inflačné očakávania ostávajú ukotvené, tie krátkodobé viditeľne poskočili. V prieskume Európskej centrálnej banky (ECB) medzi domácnosťami sa inflácia očakávaná o rok zvýšila z 2,5 % na 4 % a citeľne vzrástli aj predpoklady inflácie o tri roky.

„Firmy čoraz viac počítajú s tým, že zvýšené náklady premietnu do cien pre zákazníkov. Ďalším faktorom, ktorý môže zvyšovať inflačné tlaky, sú problémy v dodávateľských reťazcoch, ktoré sa podľa firiem už začínajú prejavovať. Snaha o predzásobenie môže ich negatívny vplyv na infláciu ešte posilniť,“ konštatovali analytici NBS.

Situácia je tak podľa nich vážnejšia ako v marcovom základnom scenári ECB, ale stále neznamená návrat k roku 2022. „Dostupné dáta zatiaľ nenasvedčujú, že by sa energetický šok zakorenil v mzdách, cenotvorbe a dlhodobejších očakávaniach,“ doplnili. Finančné trhy však už očakávajú, že centrálna banka tento rok minimálne raz zvýši úrokové sadzby.