Koktejl.sk
Legendárny herec Michal Dočolomanský bol vyše štyridsať rokov absolútnou oporou Slovenského národného divadla. Na javisku vytvoril desiatky atraktívnych a romantických hrdinov, no jeho vlastný životný príbeh mal mimoriadne trpký koniec. Zomrel v auguste 2008 na rakovinu pľúc vo veku 66 rokov.
Po rokoch o ňom pre časopis Rytmus života prehovoril jeho kolega Ivan „Tuli“ Vojtek (63). Ten naňho spomína nielen ako na hereckého giganta oceneného Radom Ľudovíta Štúra I. triedy, ale aj ako na muža, ktorý podľahol zlozvyku.
Cesta na divadelnú špičku pritom nebola pre charizmatického umelca vôbec jednoduchá. Dočolomanský sa narodil v poľskom mestečku Niedzica a už ako dvanásťročný stratil otca. Jeho matka tak musela sama vychovávať až desať detí. Prvej divadelnej úlohy v rozprávke Snehová kráľovná sa zhostil vo veku 13 rokov. Vyučil sa za automechanika a venoval sa športovej gymnastike.
Už po absolvovaní VŠMU sa natrvalo usadil v Činohre SND. Tam zažiaril v drámach i komédiách, no ľudia si ho zamilovali aj na filmovom plátne ako slávneho amerického detektíva Nicka Cartera z kultovej snímky Adéla ještě nevečeřela či noblesného šľachtica vo filme Tajemství hradu v Karpatech. Pre mnohých však navždy zostane legendárnym Jánošíkom z muzikálu Na skle maľované, z ktorého pieseň Zbohom buď, lipová lyžka, zľudovela.
Vojtek priznáva, že mu dodnes pripadá neuveriteľné, aké miesto v divadle vlastne zaujal. „Ani vo sne mi nikdy nenapadlo, že to budem ja. Dodnes sedím na stoličke po Miškovi Dočolomanskom,“ prezradil s úprimnou pokorou a dodal, že aj po šesťdesiatke sa má stále čo učiť.
Pri spomienke na mená ako Emil Horváth, Martin Huba či Božidara Turzonovová neskrýva obrovský rešpekt a označuje ich za „olymp divadelníctva“. Vojtek mal to šťastie, že s Dočolomanským a Oldom Hlaváčkom zdieľal jednu hereckú šatňu.
„Toľko sme sa rozprávali... Aj s Oldom, aj s Miškom,“ zaspomínal si. Pri otázke, kto mu z divadla chýba najviac, len ťažko hľadá jedno meno. „Všetci, čo odišli do hereckého neba,“ odpovedal.
Spoločné rozhovory mali často aj vážnejší podtón, najmä keď prišla reč na Dočolomanského najväčšiu neresť – fajčenie. Cigarety boli jeho slabosťou, ktorej sa nevedel zbaviť, hoci si veľmi dobre uvedomoval ich zničujúce následky.
Zákernej chorobe nakoniec podľahol v čase, keď mu už zdravie nedovolilo ani dokončiť skúšanie pripravovanej Shakespearovej hry Skrotenie zlej ženy. Ako spomína Vojtek, kým bola smrť v nedohľadne, len o tom debatovali a slávny herec nevidel dôvod odoprieť si omamný dúšok dymu pre pár týždňov života navyše.
To najmrazivejšie tajomstvo však Ivan Vojtek odhalil až pri spomienke na to, ako sa miláčik národa správal za zatvorenými dverami, ďaleko od svetiel reflektorov. Zatiaľ čo diváci ho poznali ako charizmatického umelca, ktorého hlas milovali aj najmenší vďaka večerníčku o Mackovi Uškovi, v súkromí sa v ňom odohrával temný boj.
„Tie posledné roky rozprával už tak trošku pesimisticky, aj keď to navonok nedával znať,“ zaspomínal si na intímne chvíle v úzkom kruhu. „Keď sme boli sami dvaja a rozprávali sme sa... Nechcem to nejako zveličovať, keďže tu už nie je. Ale mal som pocit, akoby ho to už na svete nebavilo... Doslovne. Akoby ho to už nebavilo,“ dodal smutne.
Koktejl.sk
