Koktejl.sk
Niekomu sa môže zdať, že sa dni vlečú a sú stále dlhšie. Hoci ide o subjektívne vnímanie času ovplyvnené tým, čo práve človek robí, podľa rakúskych a švajčiarskych vedcov sa dni na Zemi skutočne predlžujú. To síce vedcov neprekvapuje, kvôli vývoju Slnečnej sústavy to očakávajú, ale zarážajúce je tempo tejto zmeny. Podľa expertov je mimoriadne rýchle a môže za to klimatická zmena.
Vedci z Viedenskej univerzity a Zürichskej univerzity zistili, že dĺžka dňa sa predlžuje o 1,33 milisekundy za storočie. Podľa ich analýzy ide o rýchlejšiu zmenu než kedykoľvek počas posledných 3,6 milióna rokov histórie planéty. Hlavnou príčinou je podľa autorov štúdie klimatická zmena. Topenie polárnych ľadových štítov a horských ľadovcov totiž zvyšuje hladinu morí a zároveň spomaľuje rotáciu Zeme.
Mechanizmus prirovnávajú ku krasokorčuliarovi. Keď roztiahne ruky, spomalí rotáciu v piruete. Podobne voda z topiaceho sa ľadu prúdi od pólov smerom k rovníku, čím sa hmotnosť planéty presúva ďalej od jej rotačnej osi. „Zatiaľ čo v minulosti spôsobovali zmeny prirodzené cykly, súčasná rýchlosť zmeny spôsobená ľudským vplyvom je taká vysoká, že v klimatickej histórii výrazne vyčnieva,“ uviedol spoluautor štúdie profesor Benedikt Soja z Viedenskej univerzity.
„Iba raz – asi pred dvoma miliónmi rokov – bola rýchlosť zmeny dĺžky dňa takmer porovnateľná, ale nikdy predtým ani potom planetárna krasokorčuliarka nezdvihla ruky a hladiny morí tak rýchlo ako v rokoch 2000 až 2020,“ dodal Soja. Dni na Zemi nemali presne dvadsaťštyri hodín. Rýchlosť rotácie môže ovplyvňovať napríklad gravitácia Mesiaca, procesy hlboko pod zemským povrchom alebo zmeny v atmosfére. Tieto drobné výkyvy však zvyčajne predstavujú prirodzenú súčasť planetárnych cyklov.
Podľa predchádzajúcich štúdií profesora Soju a jeho kolegov však začína ľudská činnosť ovplyvňovať rotáciu Zeme rovnako silno – alebo dokonca silnejšie – než prírodné faktory. Presuny hmoty spôsobené topením ľadovcov a rastom hladiny oceánov zvyšujú takzvaný moment zotrvačnosti planéty. To vedie k spomaleniu jej rotácie a k predlžovaniu dňa. Zmeny sú zatiaľ veľmi malé a ľudia ich nepostrehnú. Môžu však predstavovať problém pre systémy, ktoré vyžadujú extrémne presné meranie času.
„Aj keď ide len o milisekundy, môžu tieto zmeny narušiť systémy, ktoré potrebujú mimoriadne presné časové údaje. Patria sem navigácia vo vesmíre, systémy GPS a satelitná navigácia alebo synchronizácia atómových hodín,“ vysvetlil profesor Soja. Ak bude klimatická zmena pokračovať, vedci očakávajú ďalšie spomaľovanie rotácie Zeme. Podľa odhadov by sa od 80. rokov 21. storočia mohli dni predlžovať už o 2,62 milisekundy za storočie.
Koktejl.sk
