26. dec. 2025 o 13:00
Nikol, Koktejl

Tlmočník († 69) z filmu Marečku, podejte mi pero! predpovedal vlastnú smrť: Okrúhlej 70-tky sa už nedožil

placeholder
Jaroslav Vozáb vo filme Marečku, podejte mi pero!
Zdroj: reprofoto/ film Marečku, podejte mi pero!

Z tej zhody náhod mrazí.

Zahraničné promi
26. dec. 2025 o 13:00
Tlmočník († 69) z filmu Marečku, podejte mi pero! predpovedal vlastnú smrť: Okrúhlej 70-tky sa už nedožil

Z tej zhody náhod mrazí.

Český herec Jaroslav Vozáb († 69) zomrel 3. apríla 1988, keď na ulici dostal infarkt. Podľa denníka Aha! si legendárny predstaviteľ z divadla Járy Cimrmana svoju nečakanú smrť akoby sám privolal.

Podľa kolegov bol Vozáb veľmi úzkostlivý, pokiaľ išlo o jeho zdravie. Neraz hovorieval, že sa nedožije sedemdesiatky. Jeho otec aj starý otec totiž zomreli vo veku 69 rokov. „Ako keby si tú náhlu smrť priam privolal – do sedemdesiatky mu chýbal len jediný rok," uviedol jeho kolega Miloň Čepelka pre denník Aha!

Podľa jeho slov bol vitálny a netrápili ho žiadne ťažkosti. „Bol neuveriteľne zdravý. V jeho veku mal úplne všetky vlastné zuby – a to dokonca bez jediného kazu či plomby... No zrazu prišiel infarkt. Postihol ho priamo na ulici a ešte k tomu počas Veľkej noci,“ zaspomínal si na stratu dobrého priateľa.

Čepelka ho označil za umelca, ktorého si fanúšikovia zamilovali. „Všetci sme ho mali radi. Bol obľúbencom publika. Vyžarovala z neho pravdivosť a úprimnosť, nikdy sa na nič nehral," zložil hold zosnulému hercovi, ktorý by sa tento rok dožil stých narodenín.

Vozáb si zahral v kultových filmoch Na samote u lesa, Guľový blesk, Vrchní, prchni! či Postřižiny. Medzi jeho najslávnejšie však patrí Marečku, podejte mi pero!, kde ako sprevádzajúci prekladateľ rumunskej delegácii predniesol legendárnu vetu. „Hujer, metelesku, blesku!" zahlásil.

Tlmočníkom a prekladateľom bol aj v skutočnosti, keďže podľa Čepelku ovládal deväť jazykov, no práve rumunčina medzi ne nepatrila. Tento jazyk sa naučil iba pre svoju rolu, ktorá ho preslávila. Bol tiež polyhistor. Kedykoľvek sme prechádzali okolo nejakého hradu, zámku alebo inej pozoruhodnosti v českej či moravskej krajine, vedel o všetkom. Zaujímavé však bolo, že keď sme sa tam zastavili a chceli si to prezrieť, on zostal v aute a hovoril: ‘Ja to nepotrebujem, ja to mám doma v knihách‘,“ opísal jeho bohatý všeobecný prehľad.