Syn Bolka Polívku odhalil pravdu o otcovom dedičstve: Slová, ktoré by čakal málokto!

Francúzka Chantal Poullain (66) bola prvou manželkou českého herca Bolka Polívku (73) a kvôli nemu sa neváhala presťahovať z rodnej krajiny do bývalého Československa. Spolu majú syna Vladimíra (33), ktorý je rovnako ako jeho rodičia herec. Prvýkrát sa objavil vo filme Poupata (2011) a za ten čas sa mu podarilo si vybudovať slušnú kariéru.

Odvtedy ho mohli diváci vidieť v komédiách ako Matky (2021), Ženy v běhu (2019) či seriáloch Polda, Slunečná alebo První republika. Vladimír je predovšetkým pyšný, že všetko zvládol aj bez pomoci rodičov a už vôbec sa nechce na nich spoliehať po finančnej stránke.

„Otec je síce ‚valašský kráľ‘, ale to neznamená, že od neho niečo dostanem. Neuvažujem tak, že by som dedil kráľovstvo. Od začiatku to mám nastavené tak, že veci budem robiť za seba, podľa seba a nebudem sa spoliehať na to, čo od niekoho dostanem, a už vôbec nie, čo dostanem od rodiny,“ povedal rodák vo švajčiarskej Ženevy v relácii 7 pádů Honzy Dědka, ktorého slová cituje Prima ženy.

Český herec Bolek Polívka, otec šiestich detí, z ktorých dve sa vydali v jeho hereckých stopách, bol ženatý aj s francúzskou herečkou Chantal Poullain (66). Poslednou jeho partnerkou je Marcela Černá. Boleslav (Bolek) Polívka sa narodil 31. júla 1949 vo Vizoviciach na Morave ako najmladší z troch synov. Od detstva získaval náklonnosť k divadlu, pretože jeho rodičia boli nadšenými ochotníkmi.

Už na strednej škole vystupoval s komickým kvartetom a odtiaľ si to namieril priamo na Janáčkovu akadémiu múzických umení (JAMU) v Brne. Od roku 1972 sa stal jednou z hlavných osobností Divadla Husa na provázku, v ktorom pôsobil až do roku 1992. O rok neskôr založil v Brne vlastné Divadlo Bolka Polívky, čo mu dávalo slobodu pozývať si spolupracovníkov podľa vlastného výberu.

So svojimi originálnymi inscenáciami, spájajúcimi pantomímu a herectvo, sa stal úspešným a slávnym divadelným autorom. Po prvýkrát sa pred filmovú kameru postavil v roku 1966. V komédii Kočky neberem si zahral mladíka v dave. Odvtedy stvárnil množstvo postáv rôznych charakterov vo vyše stovke filmov.

Do širšieho diváckeho povedomia sa Bolek Polívka zapísal najmä vďaka režisérke Viere Chytilovej a úlohám v jej filmoch Kalamita (1981), Šašek a královna (1987), ale predovšetkým v komédii Dědictví aneb kurvahošigutntag (1993).

Za stvárnenie postavy farára Holého vo filme Zapomenuté světlo (1996) získal Českého leva. Druhý raz dostal toto prestížne filmové ocenenie za úlohu v dráme Musíme si pomáhat (2000). Snímka bola zároveň medzi piatimi nomináciami na Oscara za najlepší zahraničný film.

Bolek Polívka je tiež známy recesista a autor povestných akcií ako napríklad majstrovstvá sveta v hádzaní flinty do žita. V televízii vystupoval s dvoma zábavnými a veľmi sledovanými programami Manéž Bolka Polívky a Bolkoviny.