Martina Töröková pôsobí v televízii Markíza ako redaktorka Televíznych novín už od roku 2007. Venuje sa najmä politike, parlamentnému a volebnému spravodajstvu. Okrem toho miluje aj hory a divákom pravidelne prináša reportáže z Tatier. Na sociálnej sieti redaktorka nečakane priznala psychické problémy.
Prvé príznaky sa začali počas jazdy autom. „Na jeseň 2025 bolo na mňa všetkého akosi fakt veľa a práve minulú jeseň som cestou do Západných Tatier dostala taký panický atak za volantom, že som zrušila ubytovanie a vrátila sa domov,“ priznala po dlhých mesiacoch. Už po pár kilometroch na diaľnici sa vrátila domov.
Nebolo to vôbec jednoduché. „Najprv na odpočívadlo, kde som do seba napchala čosi sladké, zavolala mužovi, predýchala, vrátila sa na diaľnicu a prvým zjazdom zišla. Domov som pokračovala cez dedinky, a namiesto sedla Zábrať som sa potom pozerala na západ slnka z Pajštúnu,“ spomínala na zlomový moment.
Nasledujúci trištvrťrok Töröková nechodila na dlhšie trasy autom. „Neostala som sedieť doma, ale povýšila som tento zážitok na príležitosť preniknúť do tajov verejnej dopravy, a keďže to dávalo ekologický aj ekonomický zmysel, naplno som prešla na vlaky a autobusy. Je to super aj bez panických atakov za volantom,“ odhalila, že panický atak nepociťovala vo verejnej doprave.
Skôr či neskôr však musel prísť zlom. „Vedela som, že narazím až v lete, keď budem s deťmi a náš program nebude logisticky obslúžiteľný verejnou dopravou a bude treba veľa šoférovať. Deti sú zvyknuté na náš ‚roadtrip štýl‘, keď sa každú noc spí niekde inde, v kufri auta je zázemie, zásoba výbavy na všetko, od jaskýň po kúpanie v jazerách. Destinácie, kam ani autobusy nechodia,“ prezradila, na čo sú ako rodina zvyknutí.
So svojimi panickými atakmi začala bojovať a niekoľkokrát s deťmi absolvovala dlhšiu cestu autom. „Vôbec to nebolo ok ako kedysi, keď som vnímala šoférovanie ako relax. Ale teda pripravila som sa, lebo horúčavy to celé ešte zhoršujú. Slnečné okuliare, silné mentolové žuvačky, studená voda poruke, zásadne šoférujem v ľane, a keď treba, namočím, mokré to chladí. Plus malý mokrý uterák, ktorý používam na miesta, kde na mňa slnko pečie priamo cez sklo a ja mám potrebu sa fyzicky prekryť, spravidla je to ľavé predlaktie,“ opísala, ako sa to celé snažila zvládnuť.
Sama netuší, prečo niečo takéto zažila. „Je to iracionálne a tak k tomu aj pristupujem, no žiaľ, táto iracionalita má také tvrdé fyzické prejavy, že ignorovať to nejde. Nával tepla, odkrvené končatiny, nevoľnosť a vy máte úzkosť, že stratíte v rýchlosti 130 km/h za volantom vedomie. Racionálne si uvedomujete, že nie sú relevantné dôvody na mdloby, len žiaľ, vaše telo vykazuje všetky znaky, akoby sa to malo udiať,“ odhalila redaktorka, čo robia panické ataky s jej telom.
V konečnom dôsledku to malo ako-také pozitívum. „Tak toto je môj desík, s ktorým pomerne tvrdo pracujem. Zároveň mu ďakujem za najaktívnejšiu zimu, lebo vlakom som toho otočila omnoho viac, ako by som pozvŕtala autom. Všetko zlé je na niečo dobré, či ako sa to hovorí,“ dodala markizáčka.
