Vianočná klasika Tri oriešky pre Popolušku nemusela vôbec vzniknúť: Režisér Vorlíček chcel emigrovať!

Čo majú spoločné bláznivá komiksová komédia Kdo chce zabít Jessii?, legendárna komédia o pražských vodníkoch, rozprávka o Popoluške či populárny seriál o princeznej Arabele? Všetky tieto nezabudnuteľné filmové diela vznikli vďaka fantázii, predstavivosti a talentu filmového režiséra Václava Vorlíčka († 88). Jeho tvorba sa zapísala do dejín českej kinematografie najmä vďaka dlhoročnej spolupráci so scenáristom Milošom Macourkom. Niektoré diela však nemuseli vôbec vzniknúť. Ako uvádza Aha! režisér mal v pláne emigrovať.

Invázia vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 prekazila filmovanie pre Hollywood. Producent ukončil spoluprácu a frustrovaný filmár chcel odísť z krajiny aj so scenárom Pane, vy ste vdova! a natočiť ho v Západnom Nemecku. „V roku 1969, teda rok potom, sme si dokonca s manželkou zaobstarali víza do Západného Nemecka a s dcérami a nejakým tým kožuchom sme tam začiatkom októbra odišli navštíviť priateľov,“ priznal Vorlíček v biografickej knihe príznačne nazvanej Pane, vy ste režisér!.

V susednej krajine ho však nevítal červený koberec. Keď v podniku stretol dvoch mladých režisérov, ktorých poznal z festivalu v Karlových Varoch, prišlo rýchle vytriezvenie. „Povedal som im, že mám bezchybný, už hotový scenár a uvažujem, že by som zostal v Nemecku a natočil to tam. Lenže oni mi celkom otvorene povedali, že sa sami fackujú o prácu, nech si to urobím pekne sám doma...“ spomínal a dodal, že mu došlo, že v Nemecku by mal k svojej práci, ktorú túžil robiť, veľmi zložité podmienky.

Znova si teda zbalili veci a vydali sa k hraniciam, na ktorých zažili bizarnú situáciu s colníkom. „Službu tam mal práve taký slušný chlapík. Vzal si naše pasy, obzrel si ma, dcéry, manželku a tú hromadu kufrov, ktorú vezieme zase späť, pasy nám vrátil a udivene sa spýtal: ‚Vy sa vraciate domov? No, keď myslíte...‘“ zakončil v knihe.

Václav Vorlíček sa narodil v Prahe 3. júna 1930. Nadšenie pre film získal počas skautského tábora, kde mal možnosť vidieť nakrúcanie dobrodružného filmu. Hneď po maturite v roku 1950 robil skúšky na pražskú Filmovú a televíznu fakultu Akadémie múzických umení (FAMU), nebol však prijatý. Po roku bol jeho pokus úspešný a na školu sa dostal. Štúdium réžie ukončil v roku 1956, jeho absolventským filmom bola snímka Direktiva.

Nastúpil ako asistent réžie do Filmového štúdia Barrandov v Prahe, okrem iného získaval skúsenosti v štábe klasika českého filmu, režiséra Martina Friča. Práve on Vorlíčka upozornil na to, že jeho poslaním sú komédie. Vorlíčkovým samostatným debutom bol v roku 1960 rodinný film s detektívnou zápletkou Případ Lupínek. Do povedomia divákov sa však zapísal až v roku 1966 komédiou Kdo chce zabít Jessii? Spoločne s výtvarníkom Karlom Saudkom sa mu podarilo preniesť na filmové plátno príbeh, v ktorom ožili komiksové postavy ako neželaný vedľajší produkt vedeckého experimentu.

Film zaznamenal komerčný úspech a mimoriadne priaznivé ohlasy v zahraničí. V roku 1966 si vyslúžil cenu Zlatý asteroid na festivale v Terste a cenu Macka Sennetta v Locarne. Jednu z hlavných postáv – Supermana – si zahral slovenský kulturista Juraj Višný. Komédia sa mala dočkať aj americkej verzie, ale z tej napokon z politických dôvodov zišlo. Úspešný film ale spečatil ďalšiu spoluprácu Václava Vorlíčka so scenáristom Milošom Macourkom, s ktorým sa zoznámili niekoľko rokov predtým náhodou vo vlaku.

Z dielne úspešnej dvojice vzišiel v roku 1967 film Konec agenta W4C prostřednictvím psa pana Foustky, ktorý bol paródiou na špionážne snímky, hoci namiesto Jamesa Bonda tu bol hlavnou postavou uhundraný účtovník v podaní Jiřího Sováka. V roku 1970 pobavila divákov čierna komédia Pane, vy jste vdova!, ktorú samotný Vorlíček označuje za svoje najobľúbenejšie dielo. Motív príbehu, v ktorom sa kráľ nemenovanej krajiny rozhodne zrušiť armádu a spustí tak vlnu atentátov na svoju osobu, mal byť skrytým protestom proti okupácii Československa.

O rok neskôr vznikla rozprávkovo ladená Dívka na koštěti, dodnes obľúbený a známy príbeh o mladej čarodejnici v podaní Petry Černockej. Vorlíček chcel svojimi filmami prinášať zábavu – využíval prvky rozprávok, sci-fi a filmové triky, ktoré sa tvorili často „na kolene“. Hovoriace hlavy, postavy bez hláv, či miznutie vodníkov v umývadlách vznikali bez počítačovej techniky, len vďaka umu a vynaliezavosti tvorcov. Do dielne dvojice Vorlíček-Macourek patrí aj rozprávka Tři oříšky pro Popelku (1973), ktorá vznikla v česko-nemeckej koprodukcii a každý rok sa vo vianočnom období vracia na televízne obrazovky.

Rovnako nesmrteľná je komédia s prvkami fantasy i čierneho humoru Jak utopit Dr. Mráčka aneb Konec vodníků v Čechách (1974) a podobne ladená snímka Což takhle dát si špenát (1977). Neskôr sa dvojica Vorlíček-Macourek venovala najmä televíznym projektom. V roku 1979 vznikol legendárny rozprávkový seriál Arabela plný trikov a skvelých hereckých výkonov. Jeho voľné pokračovanie s názvom Arabela se vrací aneb Rumburak králem Říše pohádek bolo uvedené na obrazovky v roku 1993. Nakrútil tiež seriály Létající Čestmír (1983) a Křeček v noční košili (1987).

Václav Vorlíček sa ujal aj réžie filmu Sokoliar Tomáš (2000) a o rok neskôr nakrútil animovanú rozprávku Mach, Šebestová a kouzelné sluchátko (2001), v ktorej ožili kreslené rozprávkové postavičky výtvarníka Adolfa Borna. Posledným Vorlíčkovým dielom bol film Saxána a Lexikon kouzel (2011).

V roku 2006 získal Václav Vorlíček čestné ocenenie za celoživotné dielo na Medzinárodnom festivale filmov pre deti a mládež v nemeckom Chemnitzi. Na Slovensku dostal cenu Zlatá kamera. Cenu za výrazný prínos do oblasti kinematografie si prevzal na filmovom festivale Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach v roku 2010. V roku 2017 získal Cenu prezidenta Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch.

Václav Vorlíček zomrel 5. februára 2019 v pražskej Nemocnici pod Petřínom. O svojom živote spätom s filmom povedal: „Bol to život tak trochu dobrodružný, ale nemusím ľutovať ani jedinú minútu, ktorú som tomu venoval.“ Jeho krédom bola veta: „Každá sekunda, ktorú sa presmejeme, nám predlžuje život.“