Koncom roka 2025 uplynulo deväťdesiat rokov od narodenia herca Ivana Mistríka († 46). Predstavil sa vo vyše 40 filmoch, vo vyše 200 televíznych inscenáciách a stvárnil 120 divadelných postáv. Pamätnými sa stali aj jeho filmové úlohy v snímkach Vyšší princíp, Šťastie príde v nedeľu, Medená veža či Orlie pierko.

Pre jeho výzor a herecký prejav ho prirovnávali k Gérardovi Philipovi, ktorého mal v roku 1959 nahradiť, keď francúzska filmová hviezda nečakane umrela počas nakrúcania.

Úspešný a obľúbený herec prežíval v súkromnom živote drámy. Prvá manželka, tiež herečka, Helena Kollátová, s ktorou mal dvoch synov, nečakane zomrela počas ich spoločnej dovolenky v zahraničí. Na osudný výlet si v dokumente RTVS Ivana Mistríka zaspomínal hercov mladší brat Ján Mistrík.

Legendárny umelec svoju popularitu podľa jeho slov používal iba na to, aby si každý rok vybavil výjazdnú doložku do Juhoslávie. „Henka nikdy nebola chorá, len naraz sedia pri stole, hrajú žolíky, ona spadla zo stoličky a už sa neprebrala. Potom bola ešte tri dni v kóme v Pule a Ivan tam sedel pri nej celý čas. To bol naraz taký šok. On ostal sám s dvomi chlapcami a pre neho to bol problém psychický aj fyzický,“ opísal mrazivé detaily.

Po tragickej smrti svojej lásky napokon neostal sám. Druhé manželstvo uzavrel s Máriou Klesniakovou, mali spolu syna, avšak Ivan Mistrík spáchal 8. júna 1982 samovraždu. Mal vtedy iba 46 rokov. V byte ho našiel herec Ivan Palúch. „Našiel som ho na váľande. Ležal na chrbte a medzi kolenami mal guľovnicu. Pol hlavy mal preč," odhalil.

Pred filmovou kamerou debutoval v roku 1950 v komédii Kozie mlieko režiséra Ondriša Jariabka. V roku 1958 sa predstavil v jednej z hlavných úloh v komédii Jána Lacka Šťastie príde v nedeľu. V snímke o troch kamarátoch, ktorých veľkou vášňou je podávať športku, si zahral po boku Antona Mrvečku a Mariána Kleista staršieho. Ďalšiu hlavnú úlohu stvárnil v dráme Jiřího Weissa Rómeo, Júlia a tma (1959). V tom istom roku sa objavil aj v dráme Paľa Bielika Kapitán Dabač.

S rokom 1959 sa viaže aj udalosť, vďaka ktorej sa mohol Mistrík zaradiť medzi filmové hviezdy európskeho formátu. Počas nakrúcania jedného z filmov totiž zomrel slávny francúzsky herec Gérard Philipe a ako náhradníka si francúzski filmári vybrali práve Mistríka. Jeho cestu však zastavili vtedajší „mocipáni“ z Filmexportu, ktorí mu zakázali vycestovať do Paríža.

Mistríkovo sklamanie o rok neskôr trochu vyvážila hlavná úloha v dráme Jiřího Krejčíka Vyšší princíp. Odohráva sa v Prahe počas tzv. heydrichiády, keď za nevinný žart popravia troch študentov maturitného ročníka.

V 60. rokoch minulého storočia účinkoval aj v úspešných televíznych filmoch Smrť sa volá Engelchen (1960), Sám vojak v poli (1964), Mŕtvi nespievajú (1965) a v Balade o siedmich obesených (1968), s ktorou sa tiež viažu peripetie s vtedajšou totalitnou mocou v Československu. Televízny film, ktorý režíroval Martin Hollý, vyhral síce prestížne ocenenie na filmovom festivale v Cannes, ale skončil v trezore, lebo v auguste roku 1968 vtrhli na územie Československa vojská Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom.

Hollý však potom s Mistríkom nakrútil dva dnes už kultové filmy o slobodomyseľných tatranských chatároch Medená veža (1970) a Orlie pierko (1971). V snímkach o chlapskom priateľstve si Mistrík zahral po boku Štefana Kvietika, Ivana Rajniaka, Emílie Vášáryovej, Michala Dočolomanského, Vlada Müllera či Júliusa Vašeka.