FOTO O 40 rokov mladšia žena, ktorá nahradila Studenkovú: Takto dnes vyzerá Párnického dlhoročná partnerka!

Keď sa povie meno Stanislav Párnický († 77), mnohým sa okamžite vybavia legendárne slovenské filmy, nezabudnuteľné televízne inscenácie a manželstvo so známou herečkou Zdenou Studenkovou. Rozviedli sa v roku 1993 a následne sa po jeho boku vystriedalo viacero žien.

Druhou výraznou ženou, ktorá uznávaného režiséra a pedagóga milovala celé dve dekády, bola afganská režisérka Sahraa Karimi (44). Ako dnes vyzerá, si môžete pozrieť vo fotogalérii. Ich spoločný príbeh je dôkazom, že skutočná láska a hlboké porozumenie nepoznajú vekové hranice.

Delil ich priepastný 40-ročný vekový rozdiel, no spojila ich spoločná vášeň pre umenie a film. Sahraa mala len 18 rokov, keď sa jej cesty prekrížili s uznávaným režisérom. Zoznámenie zďaleka nepripomínalo romantické klišé z filmového plátna. Malo v sebe skôr jemnú komiku a hlbokú úprimnosť.

„Keď sme sa spoznali, mal asi 58 rokov, ja som mala 18. Začali sme sa rozprávať, vysvetľovala som mu, prečo chcem študovať filmovú réžiu. A on zaspal. Ja som rozprávala a rozprávala a on, profesor a dekan, zaspal. Keď vstal, opýtal sa ma, prečo chcem študovať film. Hovorila som mu, že mám veľa príbehov. Povedal mi, že ma na to pripraví. A už bolo,“ opísala Sahraa v dokumente STVR Radosť zo života.

To, čo začalo ako úsmevná príhoda, prerástlo do pevného dvadsaťročného vzťahu. Stanislav Párnický ju nielen pripravil na štúdium, ale stal sa jej životným partnerom, mentorom a spriaznenou dušou.

Párnický bol jedným z najaktívnejších a najuznávanejších televíznych a filmových tvorcov na Slovensku. Jeho talent sa prejavil už počas štúdia divadelnej réžie na VŠMU (1963 - 1971), keď zaujal inscenáciami ako Tiger a Stenotypisti či Kráľ Ubu, s ktorými bodoval aj na medzinárodných festivaloch vo Francúzsku a Nemecku. Pôsobil v Divadle SNP v Martine a v SND režíroval náročné hry, napríklad Gorkého Poslední.

Od polovice 70. rokov sa stal kľúčovou postavou našej televíznej tvorby a z jeho projektov sa stávali hity, ktoré milovalo publikum a chválila kritika. Medzi najväčšie televízne fenomény z jeho dielne patrili Straty a nálezy (1975), Americká tragédia (1976), Chlapec z majera (1980) či Cukor (1982). Neskôr sa výrazne presadil aj na poli celovečerných filmov.

V roku 1985 nakrútil nezabudnuteľnú Káru plnú bolesti a o dva roky nato predstavil kultovú Južnú poštu, za ktorú si vyslúžil Osobitnú cenu na Filmovom festivale pracujúcich. Do jeho bohatého režisérskeho portfólia však neodmysliteľne patrí aj rozprávka Šípová Ruženka (1990) alebo voľné pokračovanie Uhrovho hitu ...kone na betóne (1995).

Tvoril aj po roku 1989, keď pod jeho taktovkou vznikli známe projekty ako Klietka, Dôverní nepriatelia, Čerešňový chlapec či seriály Zborovňa a Kolonáda.

Párnického vplyv nespočíval len v tom, čo nakrútil, ale najmä v tom, koho vychoval. Na VŠMU pôsobil od roku 1977. Po Nežnej revolúcii stál pri zrode Filmovej a televíznej fakulty (FTF) VŠMU. Bol jej historicky prvým vedúcim katedry filmovej a televíznej réžie a neskôr aj samotným dekanom. Svojim študentom, medzi ktorých patrila vo svojich začiatkoch aj Sahraa Karimi, roky odovzdával cenné skúsenosti zo základov a teórie réžie.

Za svoj prínos bol opakovane ocenený. V roku 2017 získal Cenu ministra kultúry SR za dlhodobý mimoriadne významný režijný prínos a v roku 2019 si prevzal Pamätnú medailu k 70. výročiu VŠMU. Poslednej pocty sa mu dostalo v roku 2023, keď získal in memoriam národnú filmovú cenu Slnko v sieti.

Stanislav Párnický bol mužom veľkých príbehov, a to aj v osobnom živote. Jeho prvou slávnou múzou bola herečka Zdena Studenková. Iskra medzi nimi preskočila počas nakrúcania televízneho filmu Zbožňovaná (1980). Boli manželia 14 rokov a z tohto zväzku vzišla dcéra Simona. Z prvého manželstva mal režisér ešte dcéru Luciu a syna Stana. Párnický zomrel 31. marca 2023.