Do slovenských kín mieri druhá časť filmu inšpirovaného skutočnými udalosťami zo života niekdajšieho bosa slovenského podsvetia Mikuláša Černáka (58). Hlavnú úlohu stvárnil herec Milan Ondrík (44). Ten v Sajfa šou opísal ako prebiehali ich stretnutia vo väzení i to, či Černák už videl snímku MIKI.
Keďže Ondrík stvárnil žijúcu postavu, mal šancu sa s Černákom aj stretnúť a podľa jeho slov, by bol veľmi neprofesionálny herec, ak by túto možnosť nevyužil. „Chcel som ho navnímať. Hovorí sa o ňom, že má veľkú charizmu a chcel som to zažiť. Samozrejme sa to potvrdilo. Išiel som tam s režisérom Kubom Kronerom a koproducentom Radom Gerekom. Tie procedúry boli dlhé, nejakú pol hodinu sme čakali v jednej miestnosti, odovzdali veci... Ja som stále nevedel, či sa ideme stretnúť cez sklo alebo naozaj,“ vysvetlil a pokračoval.
„Zrazu policajt otvoril dvere a v rohu sa postavil týpek a hovoril: ‚Čau Miňo, a či mi môže tykať.‘ Vtedy som si uvedomil, že to je Mikuláš Černák. Prekvapil ma, ako ma privítal, so svojou vrúcnosťou. Ja som si dával pozor, čo sa ho opýtam, mal som zo začiatku trošku rešpekt, ale opakujem, ja som tam nešiel súdiť človeka. Pýtal som sa na veci zo scenára, o niektorých mu nebolo ľahké hovoriť, ale pri každej odpovedi, alebo pri každom zlom čine hovoril, že to nie je ospravedlniteľné a tým si ma získaval,“ dodal Ondrík.
Ten sa s Černákom stretol trikrát a každá návšteva trvala asi dve hodiny. Podľa jeho slov spolu hovorili o spoločných veciach - o dedine, o kresťanskej výchove... Ondrík tiež prezradil, že vie, že Černák už videl prvý film MIKI. „Navnímal som to, že je to človek, ktorý si ťa získa. To bol jeden z momentov, na ktorom som pracoval a že ľudia mu dôverovali. Je to trošku desivé, asi by som mu podľahol tiež. Bola tam ešte výborná vec, ja som mu povedal: ‚Miki, narobil si toľko ch*jovín, že ja to teraz musím hrať.‘ Takto otvorene sme sa bavili,“ spomína rodák z Dolného Kubína.
O Ondríkovi je známe, že sa venuje boxu a táto jeho záľuba zaujímala aj Černáka. „Pýtal sa ma na box, dokonca som mu tam akože udrel do pleca a smial sa, že sú tam kamery a prídu... Treba si dávať pozor lebo ja som zabudol s kým sa bavím,“ doplnil.
„Bol to človek, ako keby môj blízky zo stredného Slovenska, ktorý je strašne spravodlivý, ktorý má jasný názor na politickú situáciu, na výchovu, rodinne veľmi silno založený... To sú veci, ktoré máme spoločné. Potom som šoféroval a všimol som si ako sa mi rozochvela ruka. Mne došlo, že ja som sa vlastne bratríčkoval s človekom a chytal som ho za ruky, ktorý má za sebou veľa životov a to uvedomenie mi prišlo zvláštne. Nemyslel som na to, ale moje telo si to nejako vypýtalo,“ zakončil.