Koktejl.sk
Pred 80 rokmi, 24. júla 1946, sa narodil známy český tanečník, choreograf, herec a pedagóg Vlastimil Harapes. Jeho život bol prepletený s divadelnými doskami, filmovým plátnom aj televíznymi obrazovkami.
- Vlastimil Harapes sa narodil 24. júla 1946 v Droužkoviciach pri Chomutove.
- V roku 1966 vstúpil do baletu Národného divadla, od 1971 bol sólistom.
- Medzinárodne pôsobil v Deutsche Oper am Rhein a viacerých prestížnych baletných súboroch.
- Od mája 2010 do mája 2011 viedol Balet Slovenského národného divadla.
- Zomrel 15. mája 2024 v Prahe, pozostatky má v Droužkoviciach aj na Vyšehrade.
Získal si srdcia publika nielen výnimočným tanečným talentom, ale aj charizmatickým prejavom a prirodzenou ľudskosťou. Dlhoročný sólista a neskôr riaditeľ Baletu Národného divadla v Prahe zanechal výraznú stopu aj na Slovensku.
Vlastimil Harapes sa narodil 24. júla 1946 v obci Droužkovice pri Chomutove do rodiny nadšených ochotníkov. Už ako dieťa stál na javisku, čo predznamenalo jeho budúcu cestu. S baletom sa bližšie zoznámil na chomutovskej hudobnej škole.
Tanec ho tak oslovil, že sa rozhodol študovať na pražskom konzervatóriu, ktoré absolvoval v roku 1965. O tri roky neskôr si prehĺbil vzdelanie v baletnej škole Malého akademického divadla v Petrohrade (vtedajšom Leningrade). Práve tam sa mu otvorili dvere do sveta špičkového baletu.
Členom baletu pražského Národného divadla sa stal 1. júla 1966 a už od roku 1971 tu pôsobil ako sólista. Jeho talent, pohybová elegancia, technická vyspelosť a muzikálnosť, všetko spojené s výrazne oduševneným zjavom, ho predurčili na stvárňovanie hlavných princovských úloh v klasických baletoch. Exceloval v dielach ako Labutie jazero, Spiaca krásavica, Popoluška či Luskáčik. Jeho umeniu tlieskalo publikum v desiatkach krajín Európy, ale aj v Japonsku, Austrálii či na Kube.
Harapesova medzinárodná kariéra zahŕňala aj pozíciu stáleho hosťa západonemeckej Porýnskej opery v Duisburgu a Düsseldorfe (Deutsche Oper am Rhein) v rokoch 1977 až 1983. Hosťoval tiež v Škótskom národnom balete, v súbore Tokyo City Ballet a v Rímskej akadémii tanca.
Jeho meno nie je spojené len s divadlom a tancom. Svojou charizmou a hereckým talentom sa Vlastimil Harapes presadil aj pred filmovými a televíznymi kamerami, čím si získal širokú popularitu u publika. Už ako študent debutoval v kultovej snímke Starci na chmelu (1964). Neskôr si zahral v poetickej dráme Markéta Lazarová (1967) či v psychologickej dráme Den pro mou lásku (1976) po boku Dany Kolářovej.
Široká verejnosť si ho však najviac pamätá z obľúbených komédií Jak vytrhnout velrybě stoličku (1977) a Jak dostat tatínka do polepšovny (1978), kde stvárnil baletného tanečníka Jindřicha. Nezabudnuteľná je aj jeho rola Netvora v rozprávke Panna a netvor (1978), či účinkovanie v dráme Bolero (2004) a televíznych seriáloch ako F. L. Věk či Comeback.
Harapes mal silný vzťah aj k Slovensku. Od mája 2010 do mája 2011 viedol Balet Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave, kde sa snažil stabilizovať súbor a pozdvihnúť jeho umeleckú úroveň. Často a rád prichádzal na Slovensko, pôsobil aj ako baletný majster v Štátnom divadle v Košiciach a udržiaval blízke kontakty so slovenskou baletnou komunitou.
Po ukončení aktívnej tanečnej kariéry sa Vlastimil Harapes venoval pedagogickej činnosti. Pôsobil ako hosťujúci pedagóg na Tanečnej akadémii v Ríme a bol častým členom porôt medzinárodných baletných súťaží. Jeho tvár bola známa aj z populárnych televíznych tanečných šou – napríklad z českej verzie StarDance, kde v úlohe porotcu spájal odborný pohľad s ľudským nadhľadom. Bol tiež čestným predsedom Special Olympics Czech Republic, organizácie podporujúcej športovcov s mentálnym postihnutím.
Vlastimil Harapes zomrel 15. mája 2024 vo veku 77 rokov v jednej z pražských nemocníc po ťažkej chorobe. Jeho pohreb sa konal 27. mája v Národnom divadle v Prahe, kde sa s ním prišli rozlúčiť stovky kolegov, priateľov a obdivovateľov.
Jeho spopolnené pozostatky boli rozdelené na dve časti. Prvá spočíva v rodinnom hrobe v obci Droužkovice pri Chomutove, kde Harapes vyrastal. Druhá bola uložená na Vyšehradskom cintoríne v Prahe v modernom memoriáli, ktorý bol odhalený 24. júna 2026. Tento umelecký náhrobok symbolizuje rozmanitosť jeho života a umeleckého odkazu.
Počas svojej kariéry získal viacero významných ocenení, vrátane titulu zaslúžilý umelec (1976) a národný umelec (1989). V roku 2000 mu Európska únia umenia udelila Európsku cenu Gustava Mahlera za baletné výkony a v roku 2012 si prevzal Cenu Thálie za celoživotné tanečné majstrovstvo. V roku 2016 bol uvedený do Siene slávy pražského Národného divadla, na doskách ktorého strávil viac ako 40 rokov.
Koktejl.sk
