Dedko z Jak dostat tatínka do polepšovny prebral kolegovi manželku: Od kráľa Kazisveta dostal pár faciek!

Srdce českého divadelného, filmového a televízneho herca Josefa Karlíka († 81) si získala o tri roky staršia operná speváčka Jarmila Palivcová, no ich vzťah nemal od začiatku na ružiach ustlané. Ako píše web Prima ženy, kvôli nemu dostal aj pár faciek.

Charizmatická a temperamentná brunetka ho očarila na prvý pohľad. V tom čase ale bola vydatá za herca Martina Růžeka (kráľ Kazisvět z rozprávky Princezna se zlatou hvězdou, pozn. red.). Na začiatku sa preto schádzali tajne.

Akonáhle však jej manžel zistil, že mu Karlík chodí za Jarmilou, zašiel za ním do divadla a vylepil mu niekoľko faciek. Karlík sa k tomu postavil ako chlap a svojich kolegov upokojoval, že Růžek je v práve. Nasledoval rozvod a tak sa v roku 1954 dvojica mohla postaviť pred oltár. Žili v spokojnom manželstve až do Karlíkovej smrti. Jeho manželka ho prežila o rok.

Karlík sa narodil 19. marca 1928 v Kroměříži na Morave a od detstva prejavoval komediálne sklony. Z osemročného gymnázia prestúpil proti vôli svojich rodičov na konzervatórium v Brne a neskôr na Janáčkovu akadémiu múzických umení (JAMU).

Po jej absolvovaní v roku 1950 hral Josef Karlík v Těšínskom divadle v Českom Těšíne, v pražskom Divadle na Vinohradoch, až napokon zakotvil v brnianskom Národnom divadle, kde pôsobil v rokoch 1954 až 1992 a hosťoval tu aj po odchode do dôchodku. Na doskách brnianskeho divadla stvárnil množstvo dramatických i komických postáv od Dobrého vojaka Švejka až po Shakespearovho Kráľa Leara.

Rovnako často sa objavoval vo filmoch, pričom jeho najznámejšou postavou je starý otec v divácky úspešnej komédii Jak dostat tatínka do polepšovny. V roku 1978 ju česká režisérka Marie Poledňáková nakrútila ako pokračovanie populárneho filmu Jak vytrhout velrybě stoličku (1977), kde zažiaril detský herec Tomáš Holý. V pokračovaní si Josef Karlík zahral jeho recesistického dedka.

Stvárnil jednu z hlavných úloh v televíznom seriáli Sanitka (1984). Hral aj v slovenských filmoch, napríklad Správca skanzenu Štefana Uhera (1987). Ako v jednom z posledných filmov sa objavil v rozprávke Lotrando a Zubejda (Karel Smyczek, 1996).

Josef Karlík bol tiež dlhoročným pedagógom, vyučoval herectvo na Divadelnej fakulte JAMU. Je autorom knihy Cesty k herectví. Získal viacero ocenení, napríklad Cenu Františka Filipovského za celoživotné majstrovstvo v dabingu (2001) a in memoriam Cenu Thálie za celoživotné majstrovstvo v činohre (2009). Zomrel 30. októbra 2009 v Brne.