Máme to čierne na bielom: Optimisti majú nižšie riziko vzniku jedného zákerného ochorenia!

Veľa ľudí zo žartu tvrdí, že optimistom je sveta žiť. S ničím sa netrápia, nestresujú a tak ich obchádzajú aj zdravotné problémy. Niečo na tom pravdy bude, pretože aj aktuálne výskumy dokazujú, že ľudia, ktorí myslia pozitívne a zbytočne sa nestresujú, majú nižšie riziko vzniku niektorých ochorení, píše denník Daily Mail.

Podľa zistení novej štúdie môže pozitívny prístup k životu pomôcť chrániť pred demenciou a znížiť riziko jej vzniku najmenej o 15 percent. Stále viac dôkazov nasvedčuje tomu, že pozitívny postoj môže dospelým pomôcť zostať fyzicky fit a mentálne čulými až do vysokého veku, pričom krehkosť nie je zďaleka nevyhnutná.

Táto štúdia, na ktorú poukazuje Daily Mail, je však jednou z prvých, ktorá skúma, či optimizmus ovplyvňuje riziko vzniku demencie u kognitívne zdravých starších ľudí. „Identifikácia optimizmu ako ochranného psychosociálneho faktora poukazuje na potenciálny prínos optimizmu pri podpore zdravého starnutia,“ uviedli autori v článku uverejnenom v časopise Journal of the American Geriatrics Society.

Výskumníci približne 14 rokov sledovali vyše 9000 kognitívne zdravých dospelých zapojených do štúdie Health and Retirement Study v USA, ktorých priemerný vek bol 73 rokov. Optimizmus bol hodnotený pomocou testu Life Orientation Test, ktorý meria optimizmus prostredníctvom desiatich otázok týkajúcich sa očakávaní budúcich udalostí.

Účastníci boli požiadaní, aby odpovedali na šesťbodovej stupnici, ktorá sa pohybovala od „rozhodne súhlasím“ po „rozhodne nesúhlasím“. Dotazník vyplňovali každé štyri roky. Pri tomto scenári je optimizmus definovaný ako tendencia očakávať pozitívne výsledky a zachovávať si nádejný pohľad na budúcnosť.

Napríklad presvedčenie – "V neistých časoch zvyčajne očakávam to najlepšie“ a „Som optimistický, čo sa týka mojej budúcnosti“. Podľa výskumníkov však nejde len o to, že sa pozeráme na veci z tej lepšej stránky. Ide o základný spôsob, akým ľudia pristupujú k životným výzvam.

Pesimizmus je naopak spojený so sklonom predpokladať nepriaznivé výsledky a sústrediť sa na potenciálne problémy. Toto sa meralo na základe odpovedí účastníkov na negatívne tvrdenia, ako napríklad: „Ak sa niečo môže pokaziť, tak sa to aj stane.“ Optimizmus sa hodnotil na stupnici od 6 do 36, pričom vyššie skóre znamenalo väčší optimizmus.

Výskumníci zistili, že každý nárast optimizmu o šesť bodov bol spojený s 15-percentným znížením rizika rozvoja demencie. Vedci dospeli k záveru a tvrdia: „Spolu s predchádzajúcimi štúdiami naše zistenia podporujú možnosť, že optimizmus kauzálne prispieva ku kognitívnemu zdraviu a môže byť považovaný za prínos pre zdravie mozgu.“

Výskumníci tiež opakovane testovali kognitívne zdravie účastníkov – pomocou testov pamäti, aby zistili, či ich možno charakterizovať ako osoby s pravdepodobnou demenciou. To znamenalo, že mohli dokázať, že táto súvislosť neplatí aj v opačnom smere: ľudia s počiatočnými príznakmi demencie môžu mať menšiu pravdepodobnosť, že budú mať pozitívny pohľad na život.

Aj po prehodnotení výsledkov a vylúčení tých, u ktorých sa demencia rozvinula v priebehu prvých dvoch rokov štúdie, táto súvislosť zostala silná. Hoci výskumníci nevedia presne, prečo si zachovanie optimistického pohľadu na život v neskoršom veku chráni pred demenciou, naznačili však, že by to mohlo súvisieť so stresovou reakciou organizmu.

Vedci potvrdili, že predchádzajúce štúdie zistili, že optimizmus súvisí so zdravšou imunitnou reakciou, čo naznačuje, že optimizmus prispieva k väčším psychosociálnym zdrojom, ako sú silnejšie sociálne siete, a nižšej úrovni stresu. Pozitívny postoj bol tiež spojený s vyššou úrovňou fyzickej aktivity v neskoršom veku.

„Výskum v oblasti prevencie je životne dôležitý a je dobré vidieť ďalšie štúdie, ktoré prispievajú k nášmu rastúcemu pochopeniu zložitých faktorov, ktoré môžu ovplyvňovať riziko vzniku demencie,“ uviedla v reakcii na tieto zistenia Michelle Dysonová, generálna riaditeľka Alzheimerovej spoločnosti.

Komisia časopisu The Lancet, ktorú čiastočne financovala Alzheimerova spoločnosť, zistila, že takmer polovica prípadov demencie na celom svete súvisí s modifikovateľnými rizikovými faktormi – teda s vecami, ktoré je možné zmeniť buď na individuálnej alebo na spoločenskej úrovni – a zvládnutie týchto rizikových faktorov by mohlo potenciálne oddialiť alebo predísť demencii.

V Spojenom kráľovstve v súčasnosti žije približne 900 000 ľudí s demenciou a očakáva sa, že do roku 2040 tento počet vzrastie na viac ako 1,6 milióna. Odborníci však už dlho naznačujú, že miliónom prípadov by sa dalo predísť prostredníctvom jednoduchých zmien životného štýlu, vrátane pozitívnejšieho pohľadu na život.

Začiatkom tohto roka poprední svetoví odborníci tiež odporučili riešiť sociálnu izoláciu a zabezpečiť trvalé financovanie prevencie ako súčasť definitívneho plánu na porážku tejto zákernej choroby.