Koktejl.sk
Artur Štaidl (29) sa v rozhovore pre denník Blesk vrátil k tragickej smrti svojej mamy, speváčky Ivety Bartošovej († 48), ktorá ukončila svoj život skokom pod vlak. Bolestivú správu o jej samovražde sa dozvedel nečakane počas vyučovania v škole. Keď informáciu zachytil na sociálnych sieťach, spočiatku dúfal, že ide len o ďalšiu fámu, akých v tom čase kolovalo mnoho.
O nezvratnej tragédii sa presvedčil až po niekoľkých telefonátoch, z ktorých ten rozhodujúci patril známemu fotografovi. „Najprv som volal Josefovi Rychtářovi, ten mi to nezodvihol. Potom som volal známemu fotografovi, ktorý bol vždy pri všetkom. Povedal mi: ,Nechcem byť ten, kto ti to povie.‘ A zložil. V tej chvíli mi to bolo jasné. Bol to obrovský šok,“ opísal najťažšie chvíle v živote.
S odstupom času vidí hlavnú príčinu jej pádu najmä v ľuďoch, ktorými sa speváčka v neskorších rokoch obklopila, a v neúprosnom tlaku okolia. Podľa jeho slov bola Bartošová vo svojej podstate len „dobré dievča z Moravy, ktoré verilo, že to s ňou každý myslí dobre“, no pražský šoubiznis a ľudský hyenizmus ju napokon úplne zomleli.
Hoci by na zoznam vinníkov mohol zaradiť mnohých, rozhodol sa nikoho neobviňovať. Uvedomil si totiž, že držať v sebe hnev je zbytočné a ničil by predovšetkým jeho samého. Spracovať túto obrovskú traumu si vyžiadalo tvrdú prácu na sebe samom a dlhoročnú pomoc psychológa.
Artur dnes pôsobí vyrovnane, no otvorene priznáva, že na pochopenie vlastných spúšťačov a nájdenie vnútorného pokoja potreboval roky terapie. Túto skúsenosť si pochvaľuje natoľko, že ju vníma ako úplne prirodzenú súčasť starostlivosti o zdravie.
„Rovnako ako chodíme na preventívne prehliadky k lekárovi, mala by aj psychika prechádzať pravidelnou údržbou,“ vysvetľuje s tým, že práve možnosť nahlas pomenovať svoje pocity a vyrozprávať sa mu pomohla zbaviť sa ťaživého bremena minulosti a premeniť zdanlivo neprekonateľné problémy na zvládnuteľné.
Iveta Bartošová sa narodila 8. apríla 1966 v Čeladnej (okr. Frídek-Místek). Spievať začala ešte ako študentka strednej školy s amatérskou skupinou Dianthus. Dostala sa do finále speváckej súťaže Jihlava 1983, skončila štvrtá, a to jej umožnilo venovať sa speváckej dráhe. Začala v roku 1983 vo dvojici s Petrom Sepešim. Vo februári 1984 nahrali skladby Knoflíky lásky, Červenám a Den, kdy nejsem s ní.
V roku 1985 nahrali prvú LP platňu, ktorá dostala názov Knoflíky lásky. Úspešnú spoluprácu ukončila Petrova tragická dopravná nehoda, pri ktorej zomrel 29. júla 1985 vo Františkových Lázňach vo veku 25 rokov. Iveta pokračovala so skupinou Balet Petra Hejduka aj Krokmi Františka Janečka. V roku 1987 vydala album I.B. Od toho roku spolupracovala s orchestrom Ladislava Štaidla.
V ankete Zlatý slávik sa prvýkrát na vyššej priečke objavila v roku 1985 na siedmom mieste, rok nato už bola prvýkrát zlatá a prvenstvo si zopakovala za roky 1990 a v poslednom ročníku československej ankety za rok 1991. Hrala vo filmoch Svatba upírů, Poslední výkřik aj v televíznej rozprávke Plaváček. Stvárnila úlohy v muzikáloch Dracula, Pomáda, Monte Christo, Johanka z Arku, Miss Saigon a Les Misérables.
Jej diskografia dnes ráta skoro tri desiatky albumov a kompilácií. Zomrela tragicky (samovražda skokom pod vlak) 29. apríla 2014 vo veku 48 rokov. Ešte v roku 2014 vyšla kniha Iveta Bartošová - Tichá píseň, ktorá pripomína všetky jej vzostupy a pády od začiatku kariéry až po tragický koniec.
Koktejl.sk
