Koktejl.sk
Český herec Josef Větrovec († 79) sa narodil 5. marca 1922 v českej Plzni v robotníckej štvrti Petrohrad. Vyučil sa za zámočníka v plzenskej Škodovke. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do organizovania odbojovej činnosti. V roku 1943 bol zatknutý gestapom (Tajná štátna polícia) za rozmnožovanie ilegálnych letákov. Väznený bol najskôr v Plzni na Boroch, potom v českom Terezíne a nakoniec v koncentračnom tábore v Buchenwalde (Nemecko).
Hovorí sa, že sa v tábore prejavil ako silná osobnosť a snažil sa hraním pozdvihnúť spoluväzňom morálku. Útrapy prežil, neskôr o tom ale nehovoril. Prezradil len, že aj po rokoch ho budili zo spánku nočné mory, píše český web idnes.cz.
„V noci kričal a zobúdzal sa hrôzou. Nosil v sebe strašné veci, o ktorých nebol schopný hovoriť. Poviem to veľmi tvrdo, ale ľudia, ktorí boli takto poznamenaní koncentrákmi, by asi nikdy nemali mať deti,“ rozhovorila sa hercova jediná dcéra Jitka Větrovcová v knihe Větrák.
Větrovec bol aj v dôsledku pobytu v koncentračných táborov komplikovanou osobnosťou a voči rodine sa správal chladne. Incident, ktorý otriasol celou rodinou sa opísala v spomínanej knihe jeho sestra Božena. „Naša mama sa prišla pozrieť na vnučku Jitku a vtedy povedala nepochopiteľnú vec: ‚Židovské deti, ktoré majú modrú žilku cez nos, do roka chcípnu,‘“ prezradila. Po týchto slovách ju vyhodil z bytu a už nikdy s ňou neprehovoril. Nešťastná žena nakoniec spáchala samovraždu skokom z mosta.
Bol presvedčeným komunistom a členom Komunistickej strany Československa (KSČ), no svoj vplyv využíval na pomoc kolegom. „Nemala som radosť, že sedel aj v ideologickej komisii, ale pochybujem, že by niekomu podrazil nohy alebo ho udal. Nemal to v povahe. Neverím tomu,“ povedala kedysi jeho dcéra, ktorú doplnila herečka Simona Stašová.
„Bol to môj milý riaditeľ Divadla E. F. Buriana, ktorý dokázal podržať kolegov, aj keď mali politické problémy. Uchránil nás od toľkých starostí, že sme ho všetci milovali a ešte s ním aj radi hrali na javisku, pretože to bol vynikajúci herec,“ povedala dcéra Jiřiny Bohdalovej.
Za svoje herectvo v roku 1973 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1983 titul národného umelca. Po revolúcii mu mnoho ľudí vyčítalo komunistickú minulosť, Větrovec im naopak mal za zlé, že sa k nemu obrátili chrbtom napriek tomu, že zo svojich pozícií sa snažil mnohým pomáhať a stiahol sa do ústrania. Naposledy si zahral v Troškovej Princezne zo mlejna v roku 1994.
S divadlom začal ešte ako ochotník pred vojnou vo svojej rodnej Plzni. Po druhej svetovej vojne od roku 1946 až do roku 1960 tu pôsobil aj profesionálne ako herec v plzenskom Divadle Josefa Kajetána Tyla, kde vytvoril celý rad pozoruhodných rolí. V roku 1960 odišiel do Prahy do súboru Divadla E. F. Buriana, kde pôsobil až do roku 1990, keď odišiel do dôchodku. V tomto divadle bol 15 rokov aj riaditeľom.
Josef Větrovec herectvo nikdy neštudoval, ale rokmi praxe sa z neho stal vynikajúci herec. Vďaka svojmu plastickému herectvu a krásnemu hlbokému hlasu bol hercom charakterových, dramatických i komediálnych postáv.
S filmom prvý raz prišiel do styku až po svojom definitívnom príchode do Prahy, vďaka úlohe muža v krčme v Čechovovej dráme Kohout plaší smrt (1961). Populárnym sa stal svojím jednoduchým herectvom bodrých a politicky uvedomelých dedinských, ale aj mestských hrdinov.
Taký bol napríklad riaditeľ Grochol (Lucie, 1963), kapitán (Ukradená vzducholoď, 1966), akrobat Vencl (Lidé z maringotek, 1966), šéf Paul (Já to tedy beru, šéfe…!, 1977), riaditeľ divadla (Já už budu hodný, dědečku!, 1978), Obrist (Pan Vok odchází, 1979), Franta Chovanec (Zralé víno, 1981 a Mladé víno, 1985), komisár First (Anděl s ďáblem v těle, 1983 a Anděl svádí ďábla, 1987) a riaditeľ nemocnice (Jak básníkům chutná život, 1987 a Konec básníků v Čechách, 1993), kde sa naposledy objavil na filmovom plátne. Rozhodne viac hereckých príležitostí mu priniesla Československá televízia.
Ako herec sa uplatnil v rozhlase a samozrejme v dabingu, kde často daboval napr. francúzskeho herca Jeana Gabina a talianskeho herca Buda Spencera. Uplatnil sa aj ako rozprávač (napríklad Míša Kulička) a na audio nosičoch s rozprávkami s Hurvínkom (zločinec Drsňák).
Herec Josef Větrovec zomrel už tak trochu zabudnutý 11. februára 2002 v Prahe. Dodýchal opustený a jeho nehybné telo sediace za stolom našli až po niekoľkých dňoch.
Koktejl.sk
