Známa česká herečka Libuše Geprtová sa narodila 21. decembra 1941 v Kolíne do intelektuálnej rodiny ako druhá z dvojičiek, píše denník Blesk. Už od mladosti vynikala citom pre umenie, no jej detstvo poznačila strata rodičov - obaja zomreli na rakovinu - ako aj odlúčenie od brata, ktorý emigroval. Navyše jej chýbala aj materinská láska. Podľa Libušiných slov ju matka odstrkovala a lásku jej najavo veľmi nedávala, pretože nečakali, že sa im narodia dvojičky a počas vojny bolo ťažké vychovať tri deti.
Po ukončení pedagogického štúdia začala pôsobiť v oblastných divadlách v Karlových Varoch, Českém Těšíně, Jihlave a neskôr v Brne, kde získavala prvé skúsenosti a zároveň si budovala povesť talentovanej herečky.
Jej filmový debut prišiel v roku 1961 vo filmoch Kohout plaší smrt a Kde alibi nestačí, no do širšieho povedomia sa dostala až v roku 1971 v nezabudnuteľnej úlohe Viktorky v televíznej adaptácii Babičky od Boženy Němcovej. Práve táto dramatická postava ju navždy zapísala do histórie českej filmovej klasiky.
Popri divadle a filme sa venovala aj rozhlasu (viedla program Co máš v rozhlase rád) a dabingu, kde prepožičala svoj hlas mnohým zahraničným herečkám. Bola známa svojím kultivovaným prejavom a citlivým výrazom.
V osobnom živote bola Geprtová silnou a nezávislou ženou. Hoci sa nikdy nevydala, vo veku 43 rokov porodila syna Svatopluka. Chlapec niesol jej priezvisko a stal sa stredobodom jej života, no ešte počas jej tehotenstva prišla ďalšia rana osudu. Jej sestra-dvojča zomierala na rakovinu a otec Svatopluka, herec Vítězslav Jandák, ju opustil.
Po istom čase sa stiahla z verejného života, ale v roku 2004 sa objavila na scéne v muzikáli Cikáni jdou do nebe v Divadle Bez zábradlí. Jej návrat bol však krátky - po náhlej bolesti ramena jej diagnostikovali rakovinu pľúc s metastázami až v mozgu.
V lete 2005 ju operovali a verila, že sa uzdraví. Ešte predtým vraj počas posledného predstavenia v divadle uvidela v hľadisku svoju mŕtvu sestru. Tvrdila, že to bolo znamenie. Zomrela 18. novembra 2005 vo veku 63 rokov.