Koktejl.sk
Bývalý minister práce Jozef Mihál vo svojej analýze upozorňuje, že kým vládne dokumenty o udržateľnosti dôchodkového systému ponúkajú len všeobecné frázy, reálne čísla hovoria jasnou rečou. V najbližších desaťročiach nás totiž podľa jeho slov čaká výrazný úbytok pracujúcich a strmý nárast počtu poberateľov penzií.
Tento alarmujúci stav podrobne rozobral vo svojom komentári pre portál HN online, kde označil za základný problém už súčasné financovanie. Podľa exministra musí štátna kasa výplaty dôchodkov masívne dotovať, pretože vybrané poistné ani zďaleka nepostačuje.
„V súčasnosti Sociálna poisťovňa vyberie na odvodoch na dôchodkové poistenie len približne 65 percent prostriedkov potrebných na výplatu dôchodkov vrátane 13. dôchodkov,“ dodáva.
Mihál ďalej prepočítava, že ak by sme aj pripočítali odvody do rezervného fondu solidarity a ďalšie presuny, poisťovňa pokryje len niečo vyše 80 percent nákladov. Zvyšných takmer 20 percent podľa neho predstavuje štátna dotácia, ktorá len za rok 2025 dosiahla astronomických 2,5 miliardy eur. Bývalý politik prognózuje, že situácia sa bude vplyvom starnutia obyvateľstva naďalej rapídne zhoršovať.
„Demografická prognóza hovorí, že do roku 2040 na Slovensku ubudne oproti roku 2026 približne 300-tisíc ľudí v produktívnom veku a naopak pribudne vyše 200-tisíc ľudí v dôchodkovom veku,“ vysvetľuje analytik.
V texte Mihál taktiež hodnotí opatrenia, ku ktorým už štát v minulosti pristúpil. Pripomína napríklad postupné zvyšovanie dôchodkového veku. Okolo roku 2040 pôjdu podľa jeho výpočtov do penzie ročníky 1974 a 1975, čo je prvá vlna takzvaných Husákových detí. Do dôchodku tak pôjdu vo veku nad 65 rokov, no expert dodáva, že vďaka dlhšej odpracovanej dobe sa im to pri dnešnom vzorci premietne do mierne vyššej sumy dôchodku.
Exminister za menej pozitívnu správu považuje úpravu výpočtu penzií. Poukazuje na to, že od roku 2023 sa zákonom spomalil rast dôchodkovej hodnoty. To podľa Mihálovej analýzy v praxi znamená, že dôchodky priznávané v roku 2040 budú zhruba o štyri percentá nižšie, než by inak boli.
Ďalším tvrdým škrtom, na ktorý upozorňuje, je nezapočítavanie času štúdia po konci roka 2003 do obdobia dôchodkového poistenia. „To sa ale naplno dotkne až ročníkov 1988 a mladších, a tí pôjdu do dôchodku až okolo roku 2055 a neskôr. Ich dôchodky budú oproti súčasnosti nižšie až o 15 percent,“ konštatuje na margo mladších generácií exminister.
Mihál nezabúda ani na ľudí, ktorí si sporia v druhom pilieri. Tým sa podľa jeho slov dôchodok zo štátneho prvého piliera bude krátiť o 13 a viac percent, pričom napríklad ročníku 1970 sa táto suma podľa neho zníži až o 16 až 17 percent.
V neposlednom rade Mihál upozorňuje, že systém dopláca na zaostávanie valorizácie dôchodkov o takzvanú dôchodcovskú infláciu za rastom miezd a vybratých odvodov. Vyhliadky do ďalších desaťročí tak z pohľadu odborníka vôbec nie sú ružové. „Vysloviť prognózu či víziu na rok 2040 je ťažké, myslím si však, že budúci dôchodcovia sa nemajú na čo tešiť,“ uzatvára Mihál.
Koktejl.sk
