Zaspomínajte si na školské časy: 15 vecí, ktoré sme v minulosti používali, keď sme dreli lavice

Spomienky na školské časy v minulosti sú pre mnohých z nás plné nostalgie a príjemných zážitkov. Pamätáte si ešte ranné rozcvičky, kedy sme sa pred vyučovaním zoradili na školskom dvore a cvičili sme pod taktovkou učiteľa telesnej výchovy? V triedach sme sedeli za masívnymi drevenými lavicami, často vyzdobenými vyrytými menami predchádzajúcich žiakov, a písali sme atramentovými perami, ktoré vyžadovali božskú trpezlivosť. Tieto jednoduché, no dôležité momenty tvorili základ našich školských dní.

Neoddeliteľnou súčasťou školského života boli aj obedy v školskej jedálni, kde sme si mohli pochutnať na tradičných jedlách, ktoré nám dnes pripadajú nostalgické. V týchto jedálňach sme sedeli za dlhými stolmi a nasmiali sme sa tam so spolužiakmi. Pamätáme si aj na školské šatne, ktoré vyzerali ako klietky.

Ďalšou významnou súčasťou školského života boli rôzne školské aktivity a mimoškolské krúžky. Zúčastňovali sme sa spartakiád, kde sme cvičili synchronizované pohyby na veľkých športových podujatiach, ktoré spájali školy z celého regiónu. Okrem toho sme chodili na povinné brigády, najmä v poľnohospodárstve, na ktoré dnes mnohí spomínajú ako na "zemiakové brigády".

Zaspomínajte si na 15 vecí v školách, ktoré dnes už deti príliš nepoznajú.

Školská jedáleň mala svoje nezameniteľné čaro. Na začiatku niekto zo žiakov musel rozdať všetkým deťom taniere a príbory. Typickú vôňu jedál, ste už na chodbe spoznali. Medzi obľúbene jedlá patrili napríklad buchty na pare alebo segedínsky guláš. K tomu nesmel chýbať ani rituál utierania stola po obede.

Pri jedálni ešte chvíľu zostaneme. Hliníkový príbor bol populárny najmä preto, že bol ľahký a tak sa s ním bez problémov najedli aj deti. Nesmieme ale zabudnúť na jeho nevýhodu, ktorou bola nepochybne odporná chuť v ústach, ak ste do takejto vidličky či lyžičky omylom zahryzli.

V triedach sme v minulosti sedeli za masívnymi drevenými stolmi a stoličkami, ktoré už mali niekoľko generácií študentov za sebou. Niektoré z nich niesli vyryté mená alebo drobné kresby od predchádzajúcich žiakov. Tí prefíkanejší si na ne písali aj ťaháky.

V každej triede bolo mydlo zavesené v sieťke, ktoré sa nikdy úplne nezmylo. Táto sieťka bola praktická, aby sa mydlo nestratilo a všetci ho mohli používať.

Na školských záchodoch sme sa stretávali so starými splachovacími systémami, kde sa splachovalo povrazom, ktorý bol pripevnený na nádržke vysoko nad hlavou.

Každý sme mali svoje dosky na zošity, aby sa nám nepoškodili, a obaly, často ozdobené obrázkami obľúbených hrdinov, ktoré chránili naše zošity pred opotrebovaním.

Písanie atramentovými perami bolo súčasťou našich školských dní. Aj keď dnes už máloktoré dieťa vie, ako sa dá tzv. bombičkami ušpiniť, písanie takýmto perom malo svoje čaro.

Na výtvarnej výchove sme používali okrúhle vodové farby, ktoré mali svoju špeciálnu vôňu a boli v praktickom plastovom obale.

Na hodinách geometrie sme často videli učiteľa používať veľké kružidlo na tabuľu, s ktorým kreslil dokonalé kruhy a oblúky.

Telesná výchova a plavecké kurzy si vyžadovali gumové kúpacie čiapky, ktoré sme museli nosiť v bazéne. Ich nasadzovanie bolo často bojom, ale chránili naše vlasy pred chlórovou vodou.

Každý sme mali svoj stojan na knihy, ktorý nám pomáhal držať učebnice a zošity na dosah ruky počas hodín.

Určite si mnohí ešte pamätajú veľké cvičenia a spartakiády, kde sme spoločne cvičili rôzne choreografie. Boli to veľké udalosti, ktoré spojili školy z celého regiónu.

Veľké a často ťažké školské aktovky, plné učebníc a zošitov. Niektoré boli naozaj štýlové, s rôznymi vzormi a motívmi.

Naše školské šatne vyzerali ako klietky s množstvom háčikov na zavesenie oblečenia a topánok. Mnohí spolužiaci do nich aj niekoho zavreli ako do väzenia, čo určite nie je príjemná spomienka.

Nazývaný aj savý papier, slúžil na sušenie čerstvo napísaného atramentu na papieri. Používal sa najmä v čase, keď boli atramentové perá bežným písacím nástrojom v školách. Po napísaní textu atramentovým perom sa pijak prikladal na písmená, aby absorboval prebytočný atrament a zabránil tak jeho rozmazaniu.