Koktejl.sk
Jedna z najväčších českých hereckých hviezd, nezabudnuteľný a charizmatický Miloš Kopecký, bol navonok suverénny bonviván, ale vo vnútri zložitá duša skúšaná ťažkou duševnou chorobou. Ku koncu života zverejnil svoje vážne psychické problémy, s ktorými bojoval takmer celý život - trpel maniodepresívnou psychózou a ľahké to nemal ani so svojimi dvomi dcérami, píše web Médium.cz.
Miloš Kopecký za sa svoj život postavil pred oltár celkovo štyrikrát, no popri manželkách si vydržiaval aj množstvo mileniek. Svojim láskam dával najavo, že v jeho živote nebudú jediné a vysvetlil im to tak diplomaticky, že mu to dokázali tolerovať.
Z prvého manželstva so Stellou Zázvorkovou († 83) sa im narodila dcéra Jana, no veľa času jej rodičia nevenovali. Keď mala 15 rokov, rozhodla sa, že si vynúti pozornosť rodičov a nechtiac mala spáchať samovraždu.
Druhá dcéra Barbora z posledného manželstva ho zase zapierala, čo ho pohoršilo. Pre Kopeckého bola strata prvého dieťaťa taká tragédia, že o tom odmietal hovoriť. „To bolo tabu a dlhú dobu som nič nevedela. V izbe bola jej fotka v rámiku, volala sa Jana Katarína, ale nikto mi k nej nič nepovedal. To musela byť pre otca veľká bolesť,“ povedala kedysi Barbora, ktorá to rovnako ako jej zosnulá sestra nemala jednoduché. Aj ona po Kopeckom zdedila sklon k depresiám.
„V Bohniciach som ako doma, asi mi je to súdené. Chodili sme tam najskôr za otcom, potom som tam ležala ja a dnes tam mám koňa. Ja to tam milujem, je mi tam dobre. Absolvovala som terapie, ktoré mi pomohli, začala som brať lieky, s tými ale skôr prežívam, než žijem. Najlepšie mi je v psychiatrickej liečebni, kde premýšľam o živote a smrti,“ uviedla pred rokmi.
Miloš Kopecký sa narodil 22. augusta 1922 v Prahe do dobre situovanej rodiny kožušníka Vladimíra Kopeckého, ktorý mal módny salón a obchod v centre Prahy a bývalej modelky, neskôr klobučníčky Marty Grimmovej. V mladosti musel prekonať odpor otca voči herectvu, ktorý od syna očakával zveľaďovanie kožušníckeho podniku. Mladého Miloša však lákalo divadlo. Túžbu po herectve viac chápala mama, ktorá ho podporovala v snahe stať sa hercom.
Synovho úspechu sa ale nedožila. Kvôli jej židovskému pôvodu sa s ňou Kopeckého otec rozviedol a skončila v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau, odkiaľ sa už nevrátila. Miloš Kopecký spomínal na hrozný okamih, kedy vyprevádzal svoju matku na vlak, ktorý ju odvážal do koncentračného tábora.
Peklom nacistického tábora si prešiel aj budúci slávny herec, ktorý bol nacistickými zákonmi kvalifikovaný ako židovský miešanec. V auguste 1944 musel nastúpiť do pracovného tábora v Bystřici pri Benešove. Zostal v ňom až do konca mája 1945.
Miloš Kopecký začal hrať už počas okupácie so skupinou mladých umelcov Tvar, po skončení druhej svetovej vojny pokračoval v hereckej kariére v divadle Větrník. Neskôr vystriedal niekoľko angažmán vrátane Divadla Emila Františka Buriana, hudobného divadla na Karlíne, Divadla ABC, pôsobil v pražskom Národnom divadle a od roku 1965 až do konca kariéry bol členom súboru Divadla na Vinohradech.
V roku 1979 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec a v roku 1985 titul národný umelec. Svoje úlohy oživil novátorským poňatím a svojbytnou inteligentnou komikou, čo ho zaradilo medzi české herecké legendy.
Do pamäti filmových divákov sa nezmazateľne zapísal stvárnením postáv v známych filmoch ako napríklad Pyšná princezna, Byl jednou jeden král..., Dobrý voják Švejk, Baron Prášil, Limonádový Joe, Bíla paní, Noc na Karlštejně, Adéla ještě nevečeřela, Božská Ema alebo Tři veteráni.
Svoje skvelé herecké umenie tiež predviedol v televíznych seriáloch Hříšní lidé města pražského či Slavné historky zbojnické. Najslávnejšou úlohou Miloša Kopeckého sa však stala rola doktora Štrosmajera v seriáli Jaroslava Dietla Nemocnica na kraji mesta.
„K umývačke riadu i anglickej kráľovnej sa má muž chovať rovnako, to znamená dobre a galantne. Ženy to na mne vycítili a zrejme ocenili,“ charakterizoval svoj vzťah k ženám umelec. Zomrel 16. februára 1996 v Prahe vo veku 73 rokov. Poslednýkrát sa pred kamerou objavil v rozprávke Kouzelný měšec, ktorá mala premiéru 22. februára 1996 - šesť dní po jeho smrti.
Koktejl.sk
