Vedci skúmali psov z Černobyľu: Zarážajúce zistenie o ich DNA!

Bez pomoci človeka tam prežívajú už štyri desaťročia. Vedci netušili, prečo sa týmto psom tak darí a prečo vytvorili životaschopnú populáciu prosperujúcu v čase. Podľa najnovších výskumov ale rádioaktívne žiarenie zrejme viedlo k rýchlym zmenám v ich DNA, vďaka ktorým sa tieto psy podmienkam prispôsobili. Dnes je táto populácia už geneticky vzdialená psom domácim aj dávnym predkom – vlkom.

Vedci zistili, že u túlavých psov žijúcich v uzavretej zóne okolo elektrárne Černobyľ sa zmenila DNA a aj správanie, ktoré sa dnes líši od ostatných domácich psov.

Od jadrovej katastrofy, ku ktorej došlo v apríli 1986, je oblasť okolo elektrárne ľuďmi opustená. Primárna rádioaktívna kontaminácia síce zničila niektoré populácie voľne žijúcich živočíchov, ale časť zvierat prežila a začala sa rozmnožovať. Dnes okolie elektrárne prekypuje životom.

Túlavé psy, potomkovia tých, ktorých ľudia po katastrofe v oblasti zanechali, sa združovali do svoriek, podobne ako divé psy či vlci. Ale rozdiel medzi nimi a divokými príbuznými je v tom, že skupiny túlavých psov tu žijú veľmi blízko seba, čo je správanie, ktoré sa u nedomestikovaných zvierat nevyskytuje.

Genetické analýzy vzoriek odobraných od černobyľských túlavých psov teraz preukázali, že tieto zvieratá sa geneticky líšia od ostatných psovitých šeliem.

„Zatiaľ nevieme, aké genetické rozdiely, pokiaľ vôbec nejaké, môžu psom umožniť prežiť v jednom prostredí oproti inému. Hľadanie zmien v DNA, ktoré pomohli prežiť jednej verzus druhej populácii, je dlhodobým cieľom štúdie, na ktorej teraz pracujeme. Myslíme si, že je to dôležitý experiment, pretože tieto zmeny, ak by boli identifikované, by boli užitočné pre pochopenie skorých udalostí pri rakovine, pomohli by nasmerovať používanie terapií pri chorobách, ktoré sú vyvolané radiáciou, a možno podľa nich navrhnúť spôsoby, ako sa môžeme lepšie chrániť pred náhodným aj prirodzeným vystavením radiácii. Vieme napríklad, že vesmír je prostredím s vysokou radiáciou, a informácie z tejto štúdie by mohli vedcom pomôcť navrhnúť ideálnu ochranu pre tých, ktorí trávia vo vesmíre značný čas, pretože výskum vesmíru sa stále rozširuje,“ myslí si genetička Elaine Ostranderová z Národného ústavu pre výskum ľudského genómu, ktorý je súčasťou amerického Národného ústavu zdravia.