Konkláve, voľba nového pápeža, sa začne 7. mája. Vatikánske múzeá preto už v pondelok na neurčito uzavreli Sixtínsku kaplnku, kde budú kardináli zasadať. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters, AFP a ANSA. O termíne sa rozhodlo počas prvého uzavretého stretnutia kardinálov od sobotňajšieho pohrebu pápeža Františka. Deväťdňový smútok za pápežom Františkom sa skončí 4. mája.

Počas konkláve budú kardináli mladší ako 80 rokov z celého sveta hlasovať o nástupcovi pápeža Františka a novej hlave katolíckej cirkvi s vyše 1,4 miliardami veriacich. Kardináli sa najskôr zúčastnia na slávnostnej omši v Bazilike svätého Petra a následne sa tí s volebným právom zhromaždia v Sixtínskej kaplnke. Menej ako 80 rokov má 135 kardinálov, dvaja sa ospravedlnili, čiže voliť by ich mohlo 133.

Vatikánske múzeá už pre prípravy konkláve na neurčito uzavreli Sixtínsku kaplnku. Pozastavené budú aj prehliadky Vatikánskych záhrad a nekropoly Via Triumphalis. „Týmto oznamujeme, že Sixtínska kaplnka bude od pondelka 28. apríla 2025 pre verejnosť uzavretá pre potreby konkláve,“ uviedli Vatikánske múzeá na svojej webovej stránke. Tajné hlasovanie môže trvať niekoľko dní, dve predchádzajúce konkláve v rokoch 2005 a 2013 trvali len dva dni.

Prinášame vám koláž všetkých kardinálov, ktorí sa zúčastnia na konkláve. Jeden z nich bude novým pápežom.

Do funkcie pápeža môže byť zvolený každý pokrstený katolík mužského pohlavia, hoci od roku 1378 sa pápežom stali vždy len kardináli. Víťaz musí získať aspoň dve tretiny hlasov od kardinálov, ktorí majú menej ako 80 rokov a môžu sa aktívne i pasívne zúčastniť na voľbe.

Viaceré svetové médiá ako ďalšieho pontifika spomínajú budapeštianskeho arcibiskupa Pétera Erdőa (72), ktorý bol dvakrát zvolený za predsedu Rady európskych biskupských konferencií, a to v rokoch 2005 a 2011. Erdő sa zviditeľnil, keď pomáhal organizovať Františkove vatikánske stretnutia o rodine v rokoch 2014 a 2015, kde predniesol kľúčové prejavy. Ide o predstaviteľa konzervatívneho prúdu, ktorý sa snaží udržiavať dobré vzťahy s pravoslávnymi cirkvami.

Ďalším často skloňovaným kandidátom je doterajší štátny sekretár a taliansky kardinál Pietro Parolin (70). Tento skúsený diplomat dohliadal na dohodu Svätej stolice s Čínou o nomináciách biskupov. Parolin, bývalý apoštolský nuncius vo Venezuele, by bol podľa AP vnímaný ako pokračovateľ Františkovej tradície. V prípade zvolenia by sa stal prvou talianskou hlavou katolíckej cirkvi od roku 1978, keď zomrel pápež Ján Pavol I.

Ďalším pápežom by sa podľa médií mohol stať aj ďalší taliansky kardinál Matteo Zuppi (69), bolonský arcibiskup a predseda Talianskej biskupskej konferencie. Zuppi bol súčasťou tímu Sant'Egidio, ktorý pomáhal vyjednávať ukončenie občianskej vojny v Mozambiku v 90. rokoch minulého storočia a bol vymenovaný za Františkovho mierového vyslanca pre vojnu na Ukrajine.

Podľa AP by bol Zuppi pokračovateľom Františkovej tradície služby ľuďom na okraji spoločnosti. Jeho relatívne nízky vek by však podľa agentúry mohol hrať proti nemu, keďže niektorí kardináli sa môžu usilovať o to, aby nasledujúci pápež pôsobil iba krátko.

Františka by na čele katolíckej cirkvi podľa niektorých médií mohol nahradiť aj kanadský kardinál Michael Czerny (78) narodený v Československu.

Redakcia Sky News ale spomína aj iných možných nástupcov.

Ďalším možným kandidátom je prefekt dikastéria pre kultúru a vzdelávanie Jose Tolentino de Mendonça (59). Portugalský kardinál je tiež členom Dikastéria pre náuku viery, Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Vydal množstvo zbierok básní a duchovných spisov. Dňa 16. februára zastúpil pápeža Františka počas vatikánskeho podujatia Jubileum umelcov.

Španielsky arcibiskup z Rabatu Cristobal Lopez Romero (72) sa do Maroka presťahoval v roku 2003 po dlhom pôsobení v pastorácii v Latinskej Amerike, najmä v Paraguaji. Je členom saleziánov - mužskej kongregácie v Katolíckej cirkvi.

Latinského patriarchu Jeruzalema vymenoval pápež František za kardinála pred dvoma rokmi. Pierbattista Pizzaballa (59) sa venoval Blízkemu východu a čelil viacerým krízam vrátane konfliktu medzi Izraelom a Hamasom. Na posledné Vianoce celebroval omšu v Kostole Svätej rodiny v Gaze.

Web aljazeera.com uvádza aj Petra Turksona (76) z Ghany. Je bývalým šéfom Pápežskej rady pre spravodlivosť a mier. Patrí medzi dvoch afrických kardinálov, o ktorých sa diskutuje. Druhým je Fridolin Ambongo z Konžskej demokratickej republiky, arcibiskup z Kinshasy. Obaja sú oddaní konzervatívci, ktorí boli hlasnými zástancami mieru vo svojich krajinách.

Ďalším kandidátom je bývalý arcibiskup Manily, filipínsky kardinál Luis Tagle (67). Podobne ako pápež František kladie dôraz na sociálnu spravodlivosť a starostlivosť o chudobných. Ak by ho zvolili, bol by prvým pápežom z Ázie.

Možným kandidátom aj Mario Grech (68) z Malty, generálny sekretár Biskupskej synody, ktorý bol v úzkom kontakte s pápežom Františkom.