Koktejl.sk
Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna (48) počas svojej cesty do Austrálie varoval pred novou bezpečnostnou hrozbou. Ak by sa vojna na Ukrajine skončila dohodou, Rusko by mohlo využiť státisíce svojich bojovníkov vrátane prepustených kriminálnikov na rozsiahlu hybridnú vojnu proti Západu. Demokratické krajiny preto vyzýva na zavedenie plošného zákazu cestovania pre ruských vojakov, píše Australian Strategic Policy Institute.
Tsahkna v Canberre upozornil, že svetová bezpečnosť bude ohrozená, ak sa prípadná mierová dohoda na Ukrajine bude vnímať ako definitívne splnená misia. Podporovatelia Kyjeva sa podľa neho musia pripraviť na následky v podobe ruskej hybridnej vojny, do ktorej by sa po skončení bojov mohli zapojiť ruskí vojaci, ktorí zrazu ostanú „bez práce“. Štáty by mali podľa neho už teraz začať pracovať na komplexnom zákaze cestovania pre takmer milión bojovníkov, ktorí na Ukrajine bojujú za Rusko.
Pre ruského prezidenta Vladimira Putina (73) by bolo podľa estónskeho ministra dvojitým víťazstvom, ak by sa títo vojnou zocelení muži, z ktorých mnohí sú odsúdení vrahovia a násilníci, nevrátili do Ruska, ale rozptýlili by sa po Európe a ďalších krajinách sveta. Rusko podľa neho už viackrát ukázalo, že dokáže šikovne viesť hybridnú vojnu na viacerých frontoch.
Tsahkna pripomenul, že svet už v minulosti doplatil na nepripravenosť, keď sa po vzostupe a páde Islamského štátu v Sýrii a Iraku začali presúvať zahraniční bojovníci. Putin má navyše skúsenosti s využívaním migrácie ako zbrane, čo podľa neho predviedol v spolupráci s bieloruským diktátorom Alexandrom Lukašenkom pri smerovaní utečencov do Európy. Prepojenie Kremľa s ruskými kriminálnymi sieťami by podľa neho mohlo túto hrozbu dostať do celého sveta.
Diktátori rešpektujú iba silu
Estónsky šéf diplomacie zároveň vyzval na podporu špeciálneho tribunálu Rady Európy pre zločin agresie, ktorý by súdil tých, čo riadia vojnu z pozadia. Dôrazne odmietol tvrdenia, že tvrdý postup Západu voči Moskve vyvoláva špirálu vzájomnej neistoty. Naopak, strach Západu z eskalácie podľa neho povzbudzuje agresorov, ako sú Rusko, Čína a Irán.
„Diktátori ako Putin rešpektujú iba silu,“ zdôraznil Tsahkna s tým, že práve preto Estónsko vyčleňuje na obranu až 5 percent HDP. Upozornil, že európski lídri v minulosti urobili chybu, keď si mysleli, že si Putina udobria ekonomickými stimulmi a energetickými plynovodmi, pričom ich neodradili ani ruské invázie do Gruzínska (2008) a na ukrajinský Krym (2014).
Pri hodnotení americkej politiky Tsahkna uviedol, že Putin sa v skutočnosti viac obáva Donalda Trumpa než Joea Bidena či Baracka Obamu, avšak Trump túto „pozíciu sily“ zatiaľ naplno nevyužil. Estónsky minister je presvedčený o pretrvávajúcom záväzku USA voči európskej bezpečnosti za predpokladu, že spojenci prevezmú svoj spravodlivý diel záťaže. Víta snahy európskych krajín o prevzatie väčšej zodpovednosti, no vníma ich ako doplnok k americkej angažovanosti, nie ako jej náhradu.
Koktejl.sk
