Legendárny Vlastimil Brodský si vzal dobrovoľne život: V záhrade ho našli s prestrelenou hlavou

Rovnako presvedčivo, s nadhľadom a príznačnou sebairóniou vedel o svojej práci a živote rozprávať či písať. Počet jeho filmových, televíznych a seriálových úloh sa blíži k trom stovkám.

Vlastimil Brodský sa narodil 15. decembra 1920 v Hrušove nad Odrou (dnes súčasť Ostravy) do úradníckej rodiny. Hoci boli jeho rodičia zanietenými ochotníkmi, ich jediný syn mal k divadlu rezervovaný vzťah – aj preto, že nerád recitoval na verejnosti. Situácia sa zmenila, keď sa rodina presťahovala do Prahy.

Pred kamerou sa mihol prvý raz v roku 1937 vo filme Svět patří nám, ktorý s dvojicou Voskovec a Werich nakrútil Martin Frič. Po vojne hrával zväčša epizódne úlohy, výraznejšie herecké príležitosti mu ponúkol rok 1958.

Bol držiteľom viacerých ocenení - napr. Ceny československého rozhlasu (1981), s ktorým dlhodobo a rád spolupracoval okrem iného ako nezabudnuteľný rozprávač večerníčkov. Získal Zlatú nymfu (1984) za drámu Tažní ptáci na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Monte Carlo, titul národného umelca (1988), Cenu Thálie za celoživotné majstrovstvo v činohre (1997), Medailu Za zásluhy (2001) a na karlovarskom MFF Cenu za mimoriadny umelecký prínos svetovému filmu (2002) in memoriam.

„Bróďa“, ako ho prezývali kamaráti a kolegovia, bol známy svojimi úvahami o smrti či o chorobách. V roku 1993 si zaznamenal vetu: „Na mou duši, jediný hezký na tom stáří jsou ty vzácný momenty, kdy se člověk omylem domnívá, že je zdráv.“

Svojmu okoliu stále pripomínal, že je pripravený na smrť a hovoril, že chce, aby na jeho pohrebe ľudia vstávali a tlieskali s výkrikmi: „Bravó a opakovať!“ Čierny humor bol ale prepojený so strachom a obavami, ktoré ho celý život sprevádzali. Veľmi sa ho dotýkalo dianie vo svete a až hypochondricky znášal vlastné choroby.

„Na zdravie bol veľmi opatrný a z maličkostí urobil vždy veľkú vec, aj keď je pravda, že mal žalúdočné vredy, ktoré mu aj krvácali a podstúpil operáciu. Inak bol na všetko možné hypochonder, najmä pred premiérou. Vtedy mu stále niečo bolo,“ spomína jeho prvá manželka.

Vlastimil Brodský 20. apríla 2002 dobrovoľne ukončil svoj život výstrelom zo zbrane na svojej chalupe v Slunečnej a tento čin mnohí považujú za statočnosť a iní sa s ním dodnes nedokážu zmieriť. Brodský vraj nechcel starnúť a prežívať choroby pred svojimi blízkymi a celým národom ako jeho kamarát Miroslav Horníček († 84), ktorý posledné roky trpel aj stratou pamäte.

„Bol to veľmi citlivý človek a obával sa toho, že bude niekomu na obtiaž. Posledné mesiace jeho zdravotný stav nebol dobrý a on to vedel. Niekoľkokrát sa mu stalo, že sa zobudil na zemi a nevedel, čo sa stalo. Strácal istotu a hľadal inú, ktorú našiel v tom statočnom čine,“ povedal v minulosti herec Stanislav Zindulka († 86).

Niekoľko hodín pred smrťou však nič nenasvedčovalo tomu, že si vezme život, píše CNN Prima News. Spoločnosť mu robil kamarát a lekár Miroslav Čerbák s manželkou a Brodského vodič Miroslav Chochola, s ktorými si vychutnával večeru. Skupinka sa presunula k Brodskému na chalupu, kde sedeli a rozprávali sa ešte do polnoci. Zatiaľ čo Čerbákovci odišli domov, vodič u herca prespal.

Ráno okolo siedmej zašiel Chochola na nákup, aby mohol pripraviť raňajky. Pri návrate však počul výstrel. To, čo následne uvidel, ho šokovalo. Na záhrade uvidel herca s prestrelenou hlavou.

Jeho prvá manželka „Bíba“ si myslí, že odchod zo sveta plánoval a evidentne to bol záchvat depresie. „Čo sa týka jeho rozhodnutia, ja si žiadneho varovného signálu nie som vedomý. Samozrejme, každému napadne, že sme mohli niečo urobiť inak. Ja som napríklad mohol prísť na chatu o deň skôr, ale to sú už asi blbosti. Čo bol tá posledná kvapka, netuším...“ zakončil syn Marek.