Pavol Hammel o emigrácii na Západ: Nikto z nás za to nemohol! Museli sme to vydržať

Slovenský hudobník a spevák Pavol Hammel (77) sa v nedávnom rozhovore pre magazín Báječná žena ohliadol za svojou kariérou a životom za minulého režimu, pričom priznal, že by z minulosti „nepotreboval vracať nič“. Svoje pôsobenie v období socializmu berie pragmaticky ako fakt, v ktorom si musel nájsť vlastnú cestu. „Však sme žili v nejakej dobe, zasadení do nejakého teritória, možno na zlej strane železnej opony, ale nikto z nás za to nemohol, nie?“ zhodnotil s tým, že vtedajšie nastavenie museli jednoducho akceptovať.

Útek za hranice pre neho nebol riešením. „Mne nikdy nenapadlo napríklad emigrovať a niekde odísť, lebo tuto som jednak študoval, jednak som tu mal hudbu,“ vysvetlil, prečo ho odrádzala neistota, jazyková bariéra či hrozba iného povolania. Jeho generácia musela čeliť mnohým politickým turbulenciám, pričom azda najväčšou skúškou bola invázia vojsk Varšavského paktu.

„Museli sme to vydržať, a vydržali sme aj 68. rok a všetko, čo za tým nasledovalo,“ zaspomínal si legendárny hudobník na obdobie okupácie. Práve v ťažkých časoch tvrdej normalizácie však našli umelci spôsob, ako vzdorovať prostredníctvom tvorby. „Ale my sme boli silní v tom umení,“ zdôraznil Hammel v mene širšieho okruhu vtedajších hudobníkov.

Aj vďaka menám ako Dežo Ursiny, Marián Varga s Collegium musicum či samotným Prúdom podľa neho vtedy paradoxne vznikala tá „najlepšia hudba“. Hammel nezakrýva, že reálnym obmedzeniam čelil aj on. „Mali sme aj my problémy,“ priznal a pridal absurdný príklad vtedajšej cenzúry spojený s hitom Balada o smutnom Jánovi, ktorý zložil s Borisom Filanom.

„Nemohla byť vysielaná, lebo Ján Palach bol tiež Ján. Keby sa volal Rudo, tak to ďalej vysielajú,“ priblížil s dávkou irónie okolnosti zákazu piesne, ktorá pritom vznikla dávno pred Palachovým upálením. Ďalšie komplikácie mu priniesla emigrácia spolupracovníka Rudolfa Skukálka, ale aj stopka pre celý hudobný projekt. „Mám jednu zakázanú platňu, jeden album, Pokoj vám sa to volalo, zo 69‘. Tak to je veľmi vzácna vec, a potom až v roku 1995 to vyšlo na CD-čku,“ dodal.