Skromný život Zdeňka Trošku na dôchodku: Veľa peňazí k životu nepotrebujem!

Aj napriek protestom fanúšikov sa český režisér Zdeněk Troška (70) rozhodol, že definitívne končí s nakrúcaním. Ničnerobenie na dôchodku si užíva a pomaly začína myslieť na veci spojené s miestom jeho posledného odpočinku, informoval minulý rok portál Aha!.

Oficiálne je na dôchodku už osem rokov a tento čas si veľmi pochvaľuje. Hoci mnohí jeho kolegovia z brandže sa musia v jeho veku stále obracať, on sa už z penzie vrátiť nemieni. „Z toho štyri roky už netočím, zabalil som to. S covidom som ukončil činnosť,“ prezradil pre web ceskeduchody.cz.

Na výšku dôchodku si nesťažuje, aj keď si myslí, že by mohol dostávať viac, no podľa vlastných slov žije skromne a veľa toho už nepotrebuje: „Mne stačí chlieb natretý syrom, na to si dám na plátky nakrájaný cesnak a máte perfektné raňajky. A vajcia samozrejme, a potom tie paradajky, paradajkový džús. Ja veľa peňazí k životu nepotrebujem, ale samozrejme na dôchodok som pripravený bol,“ povedal.

Zdeněk Troška sa narodil 18. mája 1953 v juhočeskej obci Hoštice, ktorú preslávil vo svojich filmoch. Strednú školu, vrátane maturity, absolvoval na Camotovom lýceu vo francúzskom Dijone. V roku 1978 ukončil pražskú Filmovú a televíznu fakultu (FAMU), odbor filmová a televízna réžia.

Filmovým debutom Trošku bol rozprávkový film Jak rodí chlap (1979). Ako pomocný režisér sa podieľal na filme režisérky Věry Plívové-Šimkové Krakonoš a lyžníci (1980). Ďalej to bola spolupráca so Zdeňkom Podskalským na komédii Křtiny (1981), či na filme Revue na zakázku (1982).

Do povedomia divákov sa dostal komédiou z prostredia základnej školy Bota jménem Melichar (1983). V tom istom roku natočil prvý diel mimoriadne úspešnej trilógie komédií Slunce, seno, jahody (1983). Ďalej možno spomenúť rozprávku O princezně Jasněnce a létajícím ševci (1987) a pokračovanie komédie Slunce, seno a pár facek (1989). Trilógiu zavŕšil v roku 1991 komédiou Slunce, seno, erotika.

Nasledujúce roky patrili rozprávkam. V roku 1994 natočil Zdeněk Troška Princeznu ze mlejna, Z pekla štěstí (1999), Princezna ze mlejna 2 (2000), Z pekla štěští 2 (2001) a v roku 2002 to bol film Andělská tvář. Ku komédiám sa režisér vrátil ďalšou úspešnou trilógiou, tentoraz inšpirovanou českým ľudovým humorom a vtipmi Kameňák 1, 2 a 3 (2003, 2004, 2005).

Po trojročnej odmlke režisér priniesol na plátna opäť rozprávku Nejkrásnější hádanka (2008). Nasledovali komédie Bez předsudků (2009) a Doktor od jazera Hrochů (2010), ktorú o rok neskôr vystriedala opäť rozprávka Čertova nevěsta (2011).

Dosiaľ poslednú komediálnu trilógiu natočil v rokoch 2013 až 2015 pod názvom Babovřesky 1, 2 a 3. Komédia vznikla na námet jeho slovenského fanúšika Luboša Draganovského. Zatiaľ posledné tri Troškove filmy boli opäť rozprávky - Strašidla (2016), Čertoviny (2019) a Zakleté pírko (2019).

Popri filmovej tvorbe sa režisér venoval aj divadlu. S úspechom sa stretli jeho réžie Verdiho Dona Carlosa (Smetanovo divadlo, 1989) a Dvořákovej Rusalky na Křižíkovej fontáne na pražskom Výstavisku (1995 – 1999). V roku 1998 mal v Divadle J. K. Tyla v Plzni premiéru jeho balet Čertoviny na hudbu Petra Maláska. Úspešný bol aj muzikál Hamlet v pražskom Divadle Kalich.

V Štátnej opere Praha režíroval Bizetovu Carmen (2004) a Dvořákovu Rusalku (2005). V Štátnom divadle Košice naštudoval Dvořákovu Rusalku (2006) a Gounodovho Fausta (2007). V Juhočeskom divadle v Českých Budějoviciach zase režíroval Weberovho Čarostrelca (2009).

Za najväčší úspech vo svojej kariére považuje jubilujúci režisér to, že natočil niekoľko filmov, ktoré ľudia milujú, poznajú ich naspamäť a tešia sa z nich. „To je ten Oscar alebo Český lev. Žiadna cena, ktorá je vymyslená pár ľuďmi, to nezachráni,“ povedal. Zdeněk Troška je jedným z najpopulárnejších a komerčne najúspešnejších režisérov českého filmu. Jeho filmy získali mnoho ocenení a predali sa do viac ako 30 krajín.