Koktejl.sk
Umrel Tinto Brass, ktorý debutoval ako režisér v roku 1963 snímkou In Capo Al Mondo (neskôr premenovanou na Chi Lavora è Perduto), príbehom z Benátok o mladom nezamestnanom mužovi s antisociálnymi tendenciami. Film si na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach vyslúžil nadšené ohlasy. Dostal sa však do veľkých problémov s talianskou cenzúrou, čo sa stalo prvou z mnohých bitiek s cenzúrou, s ktorými sa Brass musel vysporiadať z rôznych dôvodov, informuje portál Variety.
Veľkú časť konca 60. a začiatku 70. rokov strávil Brass v Londýne, kde natočil niekoľko anglicky hovorených filmov vrátane erotického popového trileru Deadly Sweet (1967), v ktorom účinkovali Jean-Louis Trintignant a Švédka Ewa Aulin. Trintignant hrá mladého muža, ktorý zistí, že jeho obchodného partnera zavraždili. Namiesto toho, aby zavolal políciu, sa rozhodne ochrániť mladú ženu na mieste činu (ktorú hrá Aulin) a pustiť sa do prenasledovania skutočných vrahov, čo ho privedie do styku s londýnskym podsvetím.
Film Deadly Sweet bol prezentovaný mimo súťaže na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach v roku 1967. Zreštaurovaná verzia sa premietala v Benátkach začiatkom tohto roka ako pocta Brassovi. Nasledovali filmy Attraction (1969) a Dropout (1970). Medzinárodný prielom zaznamenal Brass s erotickou vojnovou drámou Salon Kitty (1976), odohrávajúcou sa v luxusnom berlínskom nevestinci využívanom nacistickou tajnou službou, v ktorej zažiaril Helmut Berger.
Jeho najznámejším filmom mimo Talianska je však Caligula, ktorý vznikol v roku 1979 a do kín sa dostal v roku 1984 v inej verzii, než akú Brass zamýšľal. Tento kontroverzný film si v roku 1980 sám financoval zakladateľ magazínu Penthouse Bob Guccione. Ten po sporoch s Brassom a scenáristom Gorom Vidalom prevzal nad projektom kontrolu a vyhodil pôvodný scenár. Dopisoval a dobiehal erotické scény pre dospelých až po tom, čo herci, medzi ktorými boli Helen Mirren, Malcolm McDowell, John Gielgud a Peter O’Toole, dokončili svoje nakrúcanie.
To viedlo Brassa a Vidala k žalobe, ktorou sa domáhali odstránenia svojich mien z titulkov. V roku 1983 Brass zrežíroval film Kľúč (The Key), adaptáciu románu japonského autora Džun’ičiró Tanizakiho so Stefaniou Sandrelli v hlavnej úlohe, čím sa posunul k náročnejšej erotike, ktorá mala celosvetový úspech. Nasledovali ďalšie diela zamerané na cestu sexuálneho oslobodenia ich ženských postáv, vrátane filmov Black Angel (2002) a Fallo!(2003). Po Brassovi zostala manželka Caterina Varzi a deti Bonifacio a Beatrice Brassovci.
Koktejl.sk
