Dlho sa predpokladalo, že Slnko sa asi o päť miliárd rokov začne rozpínať a pri premene na červeného obra pohltí Zem. Nová štúdia však naznačuje, že osud našej planéty nemusí byť taký jednoznačný.
Vedci na základe počítačových simulácií usudzujú, že zánik Slnka by mohol Zem naopak vytlačiť ďalej do vesmíru, takže by sa tesnému zničeniu vyhla. Mars by podľa nich mohol uniknúť tiež, zatiaľ čo Merkúr a Venuša majú byť Slnkom nevyhnutne pohltené.
„Osud Zeme závisí od jemnej rovnováhy medzi dvoma silami. Jednou sú slapové gravitačné sily, ktoré by Zem ťahali k Slnku, druhou tlak mohutného slnečného vetra vznikajúceho pri strate hmoty rozpínajúceho sa Slnka. Ak prevládnu slapové interakcie, Zem bude Slnkom pohltená. Ak prevládne strata hmoty Slnka, Zem unikne na obežnú dráhu väčšiu, než je polomer Slnka,“ uviedol hlavný autor štúdie astrofyzik Mats Esseldeurs z Katolíckej univerzity v Lovani.
Vedci predtým predpokladali, že slapové sily prekonajú tlak slnečného vetra. Nové modely však podľa autorov ukazujú, že tieto slapové účinky môžu byť slabšie, než sa čakalo. Výskumníci ich porovnali aj s pozorovaním straty hmoty pri blízkej hviezde L2 Puppis, ktorú označujú za staršiu sesternicu Slnka.
„Lepšie pochopenie slapovej fyziky a najpokročilejšie obmedzenia, ktoré máme pre stratu hmoty, nám umožňujú povedať, že podľa súčasného stavu poznania by sa Zem mohla od Slnka vzdialiť, na rozdiel od toho, čo sa predpovedalo predtým. Vzhľadom na súčasné pozorovacie neistoty v rýchlosti straty hmoty na asymptotickej vetve obrov však zostáva konečný osud Zeme neistý,“ dodal k výskumu spoluautor štúdie Stéphane Mathis z centra CEA Paris-Saclay.
Aj keby planéta prežila, po premene Slnka na bieleho trpaslíka by zostala zmrznutým a neobývateľným svetom.
