Smutná spoveď herečky Blanarovičovej o smrti bratov: Karol zomrel ako tínedžer, Albert krátko po ňom

Yvetta Blanarovičová (58) začala študovať na konzervatóriu v Žiline, napokon však prestúpila rovno do druhého ročníka na umeleckej škole v Prahe. Otec s nimi v tom čase už dlhšie nežil. Od manželky a detí odišiel, keď mala herečka 11 rokov. Všetko teda zostalo len na jej maminu. "Brali sme to tak, že si musíme vážiť veci, ktoré dostávame. Mamka sa naozaj snažila, čo jej sily stačili, aby nám nič nechýbalo," porozprávala v internetovej šou Face to Face.

Nakoľko ich vychovávala len mamina, veľmi k nej vzhliada a nesmierne ju miluje za to, aké tragédie si musela v živote vytrpieť. Keď mala herečka 14-15 rokov, zomrel jej prvý brat Karol, ktorý bol od nej o rok starší. Mladík sa venoval parašutizmu a záľuba sa mu stala osudnou. V piatok sa rozlúčil s rodinou a odišiel. Yvette preblyslo mysľou, aká je šťastná, že ich súrodenecké vzťahy sa zlepšili a už sa nehádajú. O deň neskôr dostali najhorší telefonát v živote. Karolovi sa neotvoril padák a nehodu neprežil. "Mamina sedela na zemi a kvílila od bolesti. To sa nedá ani opísať," zaspomínala si na deň, po ktorom sa im zmenil život. "Bolo to veľmi krušné obdobie. Mamina na to bola sama. Mala len mňa, ale tá bolesť bola obrovská," povedala úprimne. Rodič by nemal prežiť svoje dieťa. Rana, ktorá po takejto strate ostane je obrovská a nezahojí sa do konca života.

"Zrazu som si uvedomila, že on sa nevráti. Po prvýkrát v živote som bola konfrontovaná s kráterom v duši, o ktorom som vôbec nevedela či sa vôbec niekedy spraví." Napokon svoj smútok vytesnila a zamerala sa na najdôležitejšiu ženu v živote, ktorá na rok prestala rozprávať. Z apatie ju vytrhla až hádka kvôli plesu. Z Yvetty pri nej vyletelo, že mala radšej zomrieť ona. Pre jej mamu to musela byť obrovská facka, ktorá ju však vrátila späť do reality. Na druhý deň vyhodila všetko čierne oblečenie a smútočnú farbu nemá rada dodnes.

Osud im o pár rokov uštedril ďalšiu krutú ranu. Herečkinmu staršiemu bratovi Albertovi diagnostikovali rakovinu. Napriek tomu, že zomieral v nemocnici, prisahala mu, že o tom nepovie mame. "Hrala som každý deň v Prahe predstavenia a jazdila za ním do Bratislavy. Potom sa mame zdal sen. Albert prišiel za ňou, povedal jej, že má rakovinu. Vtedy som sa neudržala a priznala, že do Bratislavy nejazdím za prácou, ale do nemocnice. Neplakala. Len sa ticho zbalila a išli sme za ním," opísala ťažké chvíle na sociálnej sieti. Stále im hovoril, že sa z toho kvôli nim dostane. Svoj boj napokon prehral v decembri 1999.