Muži jej ležali pri nohách, no v láske nemala šťastie: Filmová Angelika zostala bezdetná a sama!

Sága o šľachtičnej Angelike pripútala ešte v bývalom Československu k televíznym obrazovkám milióny divákov. Francúzskej herečke táto úloha priniesla medzinárodnú slávu, ale zároveň ju dlhodobo definovala ako herečku. Michèle Mercier (86), rodným menom Jocelyne Yvonne Renée Mercier, sa narodila 1. januára 1939 v Nice.

Svoju umeleckú dráhu začala ako baletka v Opéra de Nice, kde sa stala sólistkou. Neskôr sa presťahovala do Paríža, kde tancovala a zároveň študovala herectvo. Filmovo debutovala v roku 1957 a postupne sa objavila vo viac ako 50 snímkach. Jej najznámejšou úlohou je postava Angeliky v sérii filmov ako Angelika, markíza anjelov (1964) a jej pokračovaniach.

Po úspechu s Angelikou sa snažila rozšíriť svoj herecký repertoár. Spolupracovala s režisérmi ako François Truffaut, Jean-Pierre Melville a Dino Risi a hrala po boku Jeana-Paula Belmonda, Marcella Mastroianniho a Charlesa Bronsona. V 70. rokoch sa pokúsila o kariéru v USA, no bez výrazného úspechu. Neskôr sa vrátila do Európy a venovala sa divadlu a televízii.​

Michèle vydala aj niekoľko autobiografií, kde sa snažila oddeliť svoju osobnosť od ikonickej postavy. V roku 2006 bola vyznamenaná titulom rytierky Rádu umenia a literatúry a v roku 2022 v Cannes otvorili park na jej počesť. V posledných rokoch sa však na verejnosti už veľmi neukazuje.

Mercier sa v rozhovore pre magazín Gala v roku 2012 vrátila k prekvapujúcej epizóde zo svojho života – k momentu, keď ju koncom 50. rokov požiadal o ruku samotný iránsky panovník Mohammad Reza Pahlaví. Ako vtedy uviedla, „zahľadel sa do jej fotografie“, ktorú krátko po svojom rozchode uvidel v novinách. Do Ríma pricestoval na niekoľko týždňov a na jeho počesť sa v hoteli Excelsior konala veľká recepcia.

Keď na podujatie dorazila, dav sa pred ňou rozostúpil a ona kráčala po dlhom červenom koberci priamo k panovníkovi. „Trochu sme sa porozprávali a chcel ma vidieť znova,“ povedala. Krátko nato bola pozvaná na luxusnú večeru s rodinou iránskeho panovníka. „Tancovali sme valčík a potom predo mnou mladí muži začali klásť škatuľky rôznych veľkostí plné neuveriteľných šperkov,“ priblížila. Shah jej dával náhrdelníky na krk a náramky na zápästia, aby jej ukázal, čo všetko by jej mohol ponúknuť.

Mercier však dary odmietla. „Povedala som mu, že ich nemôžem prijať. Ak by som to urobila, zajtra by to znamenalo, že si ho vezmem,“ dodala. Panovník jej odvetil, že by o tom mala premýšľať. Herečka mu vtedy otvorene povedala, že je stále zaľúbená do svojej prvej veľkej lásky - speváka Gianniho Esposita, ktorého si ale nakoniec nevzala.

Jej prvým manželom sa stal asistent réžie André Smagghe, za ktorého bola vydatá šesť rokov. Za ich rozvodom v roku 1967 mal stáť alkohol, ktorému mal Smagghe prepadnúť. Následne sa zamilovala do pretekára Claudea Bourillotova. Ten však navždy zmizol z jej života po tom, čo ju okradol. Do tretice jej do života vstúpil herec Vittorio Gassman, ktorý mal sklony k násilníctvu a agresivite. Hoci sa okolo nej točili aj ďalší muži, Mercier si nakoniec vybrala bezdetný a osamelý život.