Koktejl.sk
Vlny horúčav, búrky, povodne a suchá majú byť s otepľovaním planéty častejšie a intenzívnejšie. V roku 2025 bola priemerná teplota Zeme o 1,44 stupňa Celzia vyššia než na začiatku devätnásteho storočia. Viac ako polovica všetkých skleníkových plynov vyprodukovaných ľudstvom sa dostala do atmosféry počas posledných päťdesiatich rokov.
Oxid uhličitý môže v atmosfére pretrvávať stovky rokov. Klimatologička Sarah Perkins-Kirkpatrick preto upozorňuje, že neustále extrémne prejavy počasia by neskončili ani po okamžitom dosiahnutí klimatickej neutrality. Náprava škôd môže trvať stáročia.
Rozsiahle katastrofy už svet zažil. Počas austrálskeho čierneho leta v rokoch 2019 a 2020 zhorelo devätnásť miliónov hektárov. Povodne v Pakistane v roku 2022 zaplavili tretinu krajiny a hurikány Milton a Helene v roku 2024 spustošili časti juhu Spojených štátov.
Kedy a kde príde ďalšia mimoriadne ničivá udalosť, nemožno s istotou povedať. V určitej oblasti môže nastať o päťdesiat rokov, o desať rokov alebo skôr. Riziko rozsiahlych extrémov podľa klimatologičky Sonie Seneviratne rastie s každou desatinou stupňa.
„Keby k takejto udalosti došlo, už teraz si dokážem predstaviť kritiku ľudí, ktorí by hovorili: ‚Klimatológovia nám to nepovedali.‘ Ale povedali sme to,“ uviedla vo vyjadrení pre denník Independent.
Varovné sú aj možné body zvratu. V rokoch 2023 až 2025 vypudilo kvôli tepelnému stresu mikroskopické riasy osemdesiatštyri percent svetových koralov, čo často vedie k ich úhynu. Odborníci pochybujú o tom, že by sa väčšina z nich dokázala zotaviť aj po prudkom poklese teplôt.
Riziku bodu zvratu čelí rovnakým spôsobom aj amazonský prales. „Musíme hovoriť o niektorých z najhorších vecí, ktoré sa môžu stať. Je prirodzené očakávať, že prídu väčšie otrasy,“ hovorí klimatológ Tim Lenton.
Koktejl.sk
