Vždy veselého Menšíka († 58) škrela jedna vec: Do smrti sa s tým nedokázal vyrovnať!

Český herec Vladimír Menšík († 58) bol skvelý komediálny aj dramatický herec, ale tiež rozprávač vtipov a zabávač, ktorý vynikal spontánnosťou, živelnosťou a improvizačnými schopnosťami. Ako prezradil humorista Milan Markovič, aj on však niektoré veci niesol veľmi ťažko a to najmä kritiku, uvádza Plus jeden deň.

Prezradil, že herca v posledných mesiacoch života zastavil neznámy muž a bez ostychu mu naložil. „On tú kritiku a nadávky do smrti nerozdýchal. Povedal mu, že je ču*ák! Do smrti sa s tým nedokázal vyrovnať,“ dodal Markovič počas januárového kabaretného vystúpenia s tým, že herec si toto trápenie už navždy so sebou odniesol do hrobu.

Vladimír Menšík sa narodil 9. októbra 1929 v Ivančiciach na južnej Morave. Pochádzal z robotníckej rodiny. Od detstva chodil rád do cirkusu, hrával v hudobnom súbore Adolfa Pištěláka a lákalo ho herectvo. Otec ho však nasmeroval na strojníctvo. Vladimír Menšík vyštudoval priemyslovku a nastúpil do Brnianskych strojární. Na druhý pokus ho však prijali na Janáčkovu akadémiu múzických umení, ktorú absolvoval v roku 1953.

Umiestenku dostal do kočovného Vesnického divadla, kde si ho všimol E. F. Burian. Po roku k nemu prestúpil, no prísna disciplína v Burianovom súbore mu nevyhovovala, preto sa od roku 1958 stal členom voľného hereckého súboru Filmového štúdia Barrandov. Prvý raz sa mihol pred kamerou v budovateľskom filme režiséra K. M. Walló s názvom Veľká príležitosť (1950).

V roku 1956 prišla výraznejšia rola vo filme Dědeček automobil režiséra Alfréda Radoka. V snímke Král Šumavy Menšík dokázal skĺbiť komický prejav so schopnosťou dať postave dramatické rysy. Podobná bola aj úloha čašníka Kiciho v detektívke 105 % alibi.

V komédii Hledá se táta vytvoril jednu z hlavných úloh, podobne aj v kriminálnej komédii Mezi námi, zloději. Napriek tomu sa však často objavoval ako protagonista menších no nezabudnuteľných komických či tragikomických postavičiek oživujúcich dej.

Veľký herecký priestor v neobvyklom žánri dostal Menšík k úlohe sadistického vraha v absurdnej komédii Happy end Oldřicha Lipského, ktorej dej sa premieta pospiatky. Hereckým koncertom s Jiřinou Bohdalovou bol film Vražda Ing. Čerta. Populárna je dodnes rozprávka Tři oříšky pro popelku . O tom, že Menšíkovou parketou ostávali komédie, sa mohli diváci presvedčiť vo filmoch Pane vy jste vdova, Slaměný klobouk, Jak utopit doktora Mráčka a Což takhle dát si špenát.

Menšík sa stal jedným z najobsadzovanejších hercov v zábavných televíznych programoch. Uvádzal televízne Silvestre v rokoch 1977, 1978 a 1979, v nespočetnom množstve televíznych scénok a skečov sa objavil s hereckou partnerkou Jiřinou Bohdalovou. Zahral si tiež v seriáloch Pan Tau, či Arabela.

Zároveň však na Vladimíra Menšíka čakali aj dramatické úlohy – predovšetkým v televíznej inscenácii Ikarův pád, ktorú napísal Jiří Hubač a režíroval František Filip. Hra, ktorej hlavnou témou bol alkoholizmus, sa dočkala vyznamenania na Medzinárodných televíznych festivaloch Zlatá Praha (1977) a Monte Carlo (1978).

V roku 1983 na ňu nadviazalo pokračovanie Tažní ptáci. Nakrúcania tretieho dielu Zima Poutníků sa už Vladimír Menšík nedočkal. Herca trápila zhoršujúca sa astma, ktorú dostal ako 35-ročný. Postupne sa naučil pichať si sám injekcie, aby dokázal pracovať. Naposledy stál pred kamerou v roku 1988 vo filme Dušana Kleina Dobří holubi se vracejí. Koncom mája 1988 vysielala televízia priamy prenos zábavného programu ABECEDA z brnianskej haly Rondo, kde mal vystupovať aj Menšík.

Skončil však v nemocnici, kam mu za potlesku publika v sobotu večer posielala pozdrav moderátorka Magdaléna Dietlová a želala mu skoré uzdravenie. Na druhý deň, 29. mája 1988 večer, Vladimír Menšík svoj zápas s chorobou prehral.