Krutá poprava českej herečky († 38): Dokončila film a surovo ju zavraždili!

Deň po Vianociach sa v roku 1942 dostala do kín komédia režiséra Otakara Vávru Přijdu hned, v ktorej si zahrala aj česká herečka Anna Letenská. Diváci sa na snímke dobre bavili, no ani jeden z nich netušil, že umelkyňa je už dva mesiace po smrti, píše web Noviny.cz. Vo veku iba 38 rokov bola 24. októbra o 10:56 tajne popravená v koncentračnom tábore Mauthausen.

Letenská sa narodila 29. augusta 1904 v mestečku Nýřany a odmalička mala blízko k divadlu. Jej rodičia boli ochotníci a svoju prvú úlohu dostala ešte ako dieťa. Vo filme sa prvý raz objavila v roku 1937, no jej kariéra pred kamerou trvala iba päť rokov. Svoje posledné filmy natáčala v roku 1942 v zložitých podmienkach počas okupácie. Český režisér Otakar Vávra dal úlohu Letenskej v známej komédii Přijdu hned a hoci snímka bavila divákov, v jej pozadí stála tragická okolnosť.

Hneď po dokončení odviedlo gestapo herečku a za nepriamu pomoc účastníkom atentátu na Heydricha popravilo jej manžela a napokon aj ju. Spoločne s manželom Vladislavom Čalúnom pomohli lekárovi Břetislavovi Lyčkovi, ktorý ošetroval parašutistu Jána Kubiša. Vávra spomínal, ako herečka po každom zábere čakala v kúte s hlavou v dlaniach, no na jej hereckom výkone sa tieto skutočnosti nijako neprejavili.

„V rámci druhej vlny zatýkania spoluúčastníkov atentátov na Heydricha bolo zatknutých 294 ľudí vrátane Anny. Po tvrdom výsluchu ich uväznili v Malej pevnosti v Terezíne. Rozsudok smrti bol vyslovený 29. septembra a väzňov premiestnili do koncentračého tábora Mauthausen-Gusen. Tam 24. októbra o 10:56 Letenskú popravili. Jej manžela zavraždili ďalší rok v januári na rovnakom mieste,“ uvádza český denník Blesk.

Reinhard Heydrich bol presvedčeným nacistom a pre Adolfa Hitlera prototypom árijského muža, ktorý sa vyznačoval krutosťou a bezohľadnosťou. Bol strojcom holokaustu a predsedom konferencie vo Wannsee pri Berlíne, počas ktorej predstavitelia nacistického režimu dospeli v januári 1942 ku konečnému riešeniu židovskej otázky – systematickému plánu vyvražďovania miliónov európskych Židov.

Od atentátu na zastupujúceho ríšskeho protektora Protektorátu Čechy a Morava SS-Obergruppenführera a generála polície Reinharda Heydricha uplynulo 27. mája 83 rokov.

„Špeciálna vojenská operácia Anthropoid, vedená rotmajstrom Jozefom Gabčíkom a rotmajstrom Janom Kubišom, za pomoci mnohých československých vlastencov, známa ako atentát na Heydricha, sa uskutočnila 27. mája 1942 vo vtedajšom Protektoráte Čechy a Morava. Dodnes patrí k najznámejším činom protinacistického odboja počas druhej svetovej vojny. Ide o jediný úspešný atentát na vysokopostaveného funkcionára Veľkonemeckej ríše,“ uviedol pre TASR riaditeľ odboru vojensko-historických výskumov a zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.

Podľa českých aj slovenských historikov táto operácia patrí nielen medzi hviezdne okamihy československého odboja v rokoch druhej svetovej vojny, ale zlatými písmenami sa zapísala aj do najnovších dejín Čechov a Slovákov.

„Ich odborný názor potvrdzujú aj dobové vyjadrenia britského brigádneho generála Colina Gubbinsa, neskoršieho riaditeľa SOE (Oddelenia pre zvláštne operácie), ktorý po úspešnom vykonaní špeciálnej vojenskej operácie na Heydricha, ocenil statočnosť oboch československých parašutistov slovami, že už v túto chvíľu vstúpili do európskych dejín,“ zdôraznil Šumichrast.

Skupina Anthropoid bola 29. decembra 1941 vysadená s príslušníkmi skupín Silver A a Silver B v blízkosti obce Nehvizdy pri Prahe. S pomocou domáceho odboja uskutočnili 27. mája 1942 atentát. V tento deň dostal Gabčík o pol jedenástej v ostrej zákrute v Prahe-Libni znamenie, že sa blíži Heydrichov kabriolet. Skočil mu do cesty, spod plášťa vytiahol samopal, ktorý sa mu však zasekol. Preto Kubiš vytiahol z tašky a vzápätí hodil špeciálne upravený granát, ktorý explodoval tesne pri aute, pričom úlomky protektora zranili. Heydrich svojim zraneniam niekoľko dní po atentáte - 4. júna - v nemocnici Na Bulovce podľahol. Pochovaný bol v Berlíne, na jeho pohrebe sa zúčastnil aj nacistický vodca Adolf Hitler.

Nacisti odpovedali hromadným zatýkaním, popravami, vypálením a vyvraždením obcí Ležáky a Lidice za to, že poskytli členom odboja pomoc. Obdobie po atentáte, smutne známe ako heydrichiáda, si vyžiadalo životy tisícok vlastencov.

Počas masových represálií sa atentátnici ukrývali na rôznych miestach. Posledným útočiskom sa pre nich stal Pravoslávny katedrálny chrám svätého Cyrila a Metoda v Prahe, kde Gabčík v beznádejnej situácii 18. júna 1942 spáchal samovraždu. Spolu s ním zahynuli aj ďalší parašutisti: Jan Kubiš, Adolf Opálka, Josef Valčík, Josef Bublík, Jan Hrubý a Jaroslav Švarc.

„Je poľutovaniahodné, keď dnes zaznievajú ojedinelé hlasy o zbytočnosti, respektíve nezmyselnosti uskutočnenia špeciálnej vojenskej operácie, ktorej výsledkom bola smrť muža so železným srdcom, a ktorý bol nielen jedným z tvorcov holokaustu, ale aj predstaviteľom zločineckého režimu, ktorý plánoval zotročiť a následne vyhladiť aj menejcenných Slovanov. Tieto hlasy nielen znevažujú pamiatku československých parašutistov, ale aj vlastencov, ktorí im napriek reálnemu riziku smrti poskytli neoceniteľnú pomoc,“ povedal Šumichrast.

Historik poukázal súčasne na to, že úspešne realizovaná operácia na Heydricha, považovaného za neľútostného kata českého ľudu, vyvolala veľký medzinárodný ohlas, v ktorom však rezonoval aj jasný protest proti barbarskému vyhladeniu Lidíc a Ležákov.

„Predstavitelia československej vlády v Londýne ju využívali pri presadzovaní svojich požiadaviek v rokovaniach so spojencami, predovšetkým s Veľkou Britániou. O tom, že ich ťah bol úspešný, svedčí historický fakt, že Veľká Británia 5. augusta 1942 odvolala podpis pod Mníchovskou dohodou a 29. septembra 1942 sa k tomuto kroku pripojil aj Francúzsky národný výbor,“ pripomenul pre TASR historik Peter Šumichrast.