Koktejl.sk
Bolek Polívka patrí medzi najznámejších českých hercov, ktorí majú za sebou neuveriteľný počet skvelých filmov a do diváckej pamäte sa zapísali stvárnením dnes už kultových postáv.
Pred 25 rokmi získal v Karlových Varoch cenu za najlepšieho herca vo filme Zabudnuté svetlo, tento rok obdržal Cenu riaditeľ festivalu. Čo to pre neho znamená?
„Je to pre mňa úsmevné zhodnotenie minulosti. Puberta môjho 'stáří' je za mnou a keď sa obzriem, tak je za mnou veľa práce, veľa filmov, veľa úsmevov a priateľstiev, ale aj pádov. Mám za sebou bohatú činnosť, ako profesionálnu, tak aj životnú. Mal som niektorých výborných priateľov, ktorí už ale nežijú a dokonca sa mi stáva, že stretnem niekoho, koho som nepoznal a stane sa dobrým priateľom," vysvetlil.
"Je to také bilancovanie nad hrobom, nikto nevie kedy odíde. Ako krásne hovoril Milan Lasica: 'Výhoda nášho veku spočíva v tom, že už nemôžeme umrieť predčasne.' Každý s tým musí počítať, aj mladí ľudia. Je čas pripustiť si to. Už mám ten vek, keď mám pred sebou menej ako za sebou,“ hovorí v rozhovore pre reflex.cz.
BOHÉMSTVOM PROTI REŽIMU
S pribúdajúcimi rokmi prehodnotil aj svoj vzťah k alkoholu a hovorí o sebe, že je skôr pijúci abstinent, ako abstinujúci alkoholik. Sedemdesiatdvaročný herec priznáva, že s alkoholom už zaobchádza opatrne a dvakrát si rozmyslí, koľko toho vypije.
„Je to už dávno, ale stalo sa mi, že som to trošku prehnal a opísal som to, že som bol v stave, keď sa mi podlamovali aj ruky. Už si na to dávam pozor a tiež rozmýšľam, čo, kde, s kým, prečo to urobím... Zachádzam s alkoholom ako so vzdialeným priateľom.“
V minulosti bolo sebaničenie a bohémstvo podľa Polívku akýmsi bojom proti režimu. „V hĺbke duše sme to tak vnímali, že sa nedáme zviazať do tých modrých zväzáckych košieľ. Taktiež symbolom, že si človek myslí niečo iné, boli dlhé vlasy. To nás ešte aj na uliciach odchytávali a za vlastné peniaze sme sa museli nechať ostrihať," dodal na záver.
Koktejl.sk
