Génius s IQ vyšším ako Einstein dostal otázku o Bohu a ľudskom konci: Jeho odpoveď mení pohľad na smrť!

Otázka, čo nastane po vyhasnutí biologického života a či ľudské vedomie pretrváva aj po smrti, zamestnáva filozofov, teológov i bádateľov už celé stáročia. Kým moderná veda v tejto oblasti neponúka priame dôkazy a jednotlivé náboženstvá prinášajú odlišné výklady, do debaty vstúpil Američan Chris Langan, ktorého mnohí považujú za jedného z najinteligentnejších ľudí na svete.

• Chris Langan ponúka netradičný pohľad na existenciu vedomia po smrti.
• Vychádza z Kognitívno-teoretického modelu vesmíru CTMU, prepájajúceho vedomie a realitu.
• Stvoriteľa stotožňuje so základnou podstatou všetkého súcna, nie s bytostným Bohom.
• Smrť vníma ako pretrhnutie spojenia s telom, vedomie podľa neho pretrváva ďalej.
• Jeho tvrdenia nie sú vedecky potvrdené.

Langan si získal povesť mimoriadneho intelektuála s vlastným pohľadom na usporiadanie sveta. Predpokladá sa, že jeho inteligenčný kvocient sa pohybuje v rozmedzí 190 až 210 bodov, čím prekonáva aj osobnosti, ako boli sir Isaac Newton či Albert Einstein.

Na priamu otázku o existencii vyššej moci odpovedal Langan jednoznačným "áno", no jeho vysvetlenie ďaleko presahuje rámec tradičných náboženských predstáv. Svoje názory opiera o Kognitívno-teoretický model vesmíru, známy pod skratkou CTMU, v ktorom sa pokúša prepojiť štruktúru vedomia, realitu a samotnú existenciu do jedného uceleného systému.

Podľa tejto koncepcie má realita vlastnú identitu, ktorej atribúty sa zhodujú s vlastnosťami pripisovanými Bohu vo svetových náboženstvách. Stvoriteľa preto nevníma ako vzdialenú bytosť sídliacu kdesi "nad nami", ale stotožňuje ho s fundamentálnym zdrojom a podstatou všetkého súcna. Ide však len o jeho filozofický výklad, nie o vedecky potvrdený fakt.

Z rovnakého teoretického rámca vychádza aj jeho presvedčenie o podstate smrti. Langan tvrdí, že zánik fyzického tela nemusí znamenať definitívny koniec ľudskej existencie. Smrť v jeho chápaní predstavuje iba pretrhnutie puta s telesnou schránkou, po ktorom sa vedomie vracia k pôvodnému zdroju reality a pokračuje v odlišnej podobe.

Samotný stav po smrti Langan prirovnáva k hlbokej meditácii, čiže k forme existencie oslobodenej od obmedzení hmoty, priestoru a času. Nevšedne pristupuje aj k otázke reinkarnácie, pri ktorej naznačuje, že jednotlivé životy nemusia plynúť v prísne lineárnom časovom slede, ale z nadradenej úrovne skutočnosti môžu prebiehať súčasne.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.