Športovkyňa prezradila, ako sa u nej prejavila smrteľná diagnóza: Všetko to začalo nenápadne!

Žena zo Severnej Karolíny, ktorej diagnostikovali smrteľnú rakovinu v najlepšej fyzickej kondícii, vyzýva ľudí, aby neignorovali zmeny na svojom tele, píše Mirror.

Holly Shawyerová v máji 2023 trénovala na maratón, keď ju začali trápiť silné bolesti žalúdka, ktoré pochopiteľne pripísala chrípke. Hoci sa lekári domnievali, že má len žalúdočný vred, jej bolesti boli také silné, že musela z maratónu odstúpiť. Napokon sa rozhodla vyhľadať špecialistu. Ďalšie vyšetrenia odhalili nádor veľkosti grapefruitu na chvoste jej pankreasu. V decembri jej diagnostikovali rakovinu pankreasu v prvom štádiu.

"Keď mi to diagnostikovali v tridsiatke, cítila som sa, akoby sa môj život zastavil," povedala učiteľka matematiky. "Predtým som bola v skvelom zdravotnom stave," dodala. Pani Shawyer je však jednou z mála šťastných pacientov, ktorým diagnostikovali rakovinu v prvom štádiu, skôr, ako sa rozšírila a stala sa nevyliečiteľnou. Rakovina pankreasu, na ktorú do piatich rokov zomiera osem z desiatich pacientov, je označovaná za „tichého zabijaka“, keďže väčšina prípadov je zachytená v neskorších štádiách kvôli absencii príznakov.

V treťom a štvrtom štádiu sa toto ochorenie stáva prakticky neliečiteľným, pričom miera prežitia je len tri percentá. Prvé štádium má pritom podľa Národného onkologického inštitútu (NCI) 15-násobne vyššiu pravdepodobnosť prežitia. Diagnóza bola pre pani Shawyerovú o to väčším šokom, pretože žila zdravo a vyhýbala sa rizikovým faktorom, ako je napríklad fajčenie, hoci presná príčina ochorenia je do veľkej miery neznáma. To jej dalo „veľkú nádej“, keďže lekári veria, že jej prognóza je oveľa lepšia ako u väčšiny pacientov s týmto ochorením.

"Vždy som dbala na zdravie. Sledovala som, čo jem a pravidelne som cvičila. Málokedy som bola chorá, možno raz za niekoľko rokov som dostala žalúdočnú virózu," povedala pani Shawyerová. Teraz vyzýva ostatných, aby sa dali vyšetriť pri prvých príznakoch ťažkostí a neodkladali dôležitú starostlivosť.

Pani Shawyerová absolvovala 12 kôl chemoterapie. Každé kolo zahŕňalo jeden deň strávený v nemocnici a ďalších 46 hodín pripojených na chemoterapiu doma. Poznamenala, že hoci bola na diagnózu „psychicky pripravená“, keďže lekári jej dávali šancu jedna ku trom, že nádor bude rakovinový, nemyslí si, že bola dostatočne pripravená na to, ako ju táto diagnóza a chemoterapia ovplyvnia.

Pani Shawyerová je tiež jednou z miliónov mladých, zdravých Američanov, ktorí sú nútení pozastaviť svoj život kvôli diagnóze rakoviny napriek tomu, že sa vyhýbajú fajčeniu, pitiu a nezdravej strave. "Niekedy bolo naozaj ťažké podstupovať fyzicky náročnú liečbu a navyše mať pocit, že mi chýba život," povedala. "Počas mojej liečby sa kamarátky zasnúbili, otehotneli, boli povýšené a porodili, a bolo naozaj ťažké sa zorientovať v tom, či sa z nich teším, alebo či som smutná sama zo seba, pretože som netušila, kedy to zažijem," vysvetlila. V júli oznámili pani Shawyerová, že sa vyliečila z rakoviny, hoci lekári ju pozorne sledujú, aby sa jej rakovina nevrátila. Poznamenáva však, že život nie je taký ako pred diagnózou.

''To, že je niekto "bez rakoviny" alebo že skončil s liečbou, neznamená, že sa jeho život automaticky vráti do normálu,'' povedala. "Aj po mesiaci mám stále veľa vedľajších účinkov chemoterapie, ktoré ma ovplyvňujú, napríklad mi vypadávajú vlasy a mám problémy s nervami na rukách a nohách," vysvetlila.

"Keď prechádzate liečbou, je to akoby ste boli v režime prežitia a jediné, na čo sa môžete sústrediť, je prekonať fyzickú stránku. Teraz, keď som ukončila liečbu, mám pocit, že konečne môžem začať spracovávať emocionálnu a psychickú daň, ktorú si to na mne vyžiadalo," dodala. Pani Shawyerová teraz pracuje na svojom zozname, pretože „nechce premárniť ani jeden okamih“, a povzbudzuje ostatných, aby boli sami sebe „najväčším advokátom“, pokiaľ ide o ich zdravie. "Môj najväčší poznatok z toho všetkého je, aby ste využili čas, ktorý máte, kým viete, že ho máte," povedala pani Shawyerová.