Jaroslav Dušek zobral úlohu učiteľa vo filme Pelíšky len pre TÚTO scénu: Nakoniec ju škrtli!

Dnes už kultový film Pelíšky rozpráva tragikomický príbeh dvoch rodín, ktorý sa odohráva na konci 60. rokov minulého storočia a končí sa vpádom vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Snímka vychádza z predlohy Petra Šabacha a za jej scenárom stojí Petr Jarchovský (59). Ten v talkshow Na kafeečko vysvetlil, že film mal pokračovať scénou, ktorá presvedčila herca Jaroslava Dušeka (64), aby vzal úlohu učiteľa Sašu Mašlaňa.

Pôvodný záver filmu mal obsahovať príbeh, ktorý vychádzal zo skutočnej rodinnej príhody pesničkára Vaška Koubka. Týkal sa nákupných ciest do vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky (NDR), kam si chodili Čechoslováci kupovať kvalitnejšie topánky. Keďže ich dovoz bol zakázaný, ľudia to riešili prefíkane: za hranice vycestovali v starých teniskách, tie následne vyhodili do koša a naspäť cestovali už v nových topánkach.

Východonemeckí colníci však túto fintu prekukli a pri kontrolách autobusov cestujúcim nové topánky nemilosrdne zhabali. Presne takýto potupný koniec výletu mal zažiť aj filmový učiteľ. Podľa pôvodnej historky zhabali colníci v treskúcom februárovom mraze pasažierom obuv a na nohy im dali len obyčajné igelitové vrecká. Autobus ich následne vyložil na zasneženom a zľadovatenom námestí v Tepliciach.

„Skúsili ste niekedy ísť v igelitových vreckách po ľade? To je nemožné, to nejde,“ opísal situáciu spolutvorca filmu Petr Jarchovský. Vo filme to mal byť dlhý, takmer chaplinovský záber, v ktorom by sa zúfalý Mašlaň kĺzal a plazil po štyroch z výletu do NDR až do školy.

Dušek sa na túto grotesknú scénu tešil natoľko, že vraj práve kvôli nej vzal rolu. Nakoniec však zasiahol legendárny režisér Jiří Krejčík, ktorý v Pelíškoch stvárnil pána profesora.

Tvorcom vysvetlil, že by to úplne narušilo atmosféru snímky. „Povedal nám: ‚Chlapci, ten film emocionálne končí v tom roku 1968. Tam je to ťažisko. Toto si schovajte niekam inam, to sú už 70. roky, to už je normalizácia,‘“ zaspomínal si Jarchovský na moment, ktorý rozhodol, že táto scéna zostane navždy ležať len na dne jeho zásuvky.