Za dvojnásobnú nájomnú vraždu a jeden pokus o vraždu bol Jiří Kajínek (63) v júni 1998 odsúdený na doživotné väzenie. O 23 rokov neskôr však dostal milosť od vtedajšieho prezidenta Miloša Zemena. Odvtedy dostáva priestor v médiách a nedávno spustil aj podcast Jiří Kajínek: Zločiny bez cenzury.
V jeho poslednej časti prehovoril o tom, ako to chodí v base. Za múrmi väznice vraj zažil veci, aké mnohí nezažijú ani za desať životov a nevynechali ani tému sexu medzi väzňami, opisuje web Život v Česku.
„Drvivá väčšina všetkých homosexuálnych kontaktov je dobrovoľná. Keď je vo väzení muž, ktorého priťahuje rovnaké pohlavie, je to pre neho raj. Drvivá väčšina heterosexuálov má ale túžby a libido, a keď nie sú zdržanliví, dochádza tam k týmto kontaktom. Bol som toho mnohokrát svedkom. Dokonca som bol v jednej väznici, kde väzni usporiadali svadbu a potom hromadne súložili. Ja som sa toho nezúčastňoval a bol som za toho divného,“ opísal Kajínek.
„Je to ako bežná prostitúcia, funguje to na báze dohovoru. Alebo sa dajú intímnosti vymeniť za niečo iné,“ doplnil.
Štyri pokusy o útek z väzenia
Kajínek sa pokúsil o útek z väznice až štyrikrát. Dva pripadajú na prvú polovicu 90. rokov. Po tom, ako bol v roku 1991 odsúdený na 11 rokov, sa v januári 1993 nevrátil po prerušení výkonu trestu späť a v dobe, keď bol na úteku, spáchal nájomnú vraždu podnikateľa a jeho strážcu. Polícia ho dopadla v auguste 1993. O rok neskôr utiekol z českobudějovického väzenia, keď počas vychádzky preliezol múr. Na slobode bol len jeden deň.
V septembri 1996 zdrhol z valdického väzenia, kde prerezal pílkou mreže a zadržať sa ho podarilo až po opustení cely v areáli väznice. O jeho poslednom úteku z Mírova v roku 2000 bol nakrútený aj film s názvom Kajínek, ktorý mal premiéru v roku 2010.