Vedci varujú, aby sme sa pripravili na druhú polovicu roka 2026, pretože môže priniesť mimoriadne extrémne počasie, rekordné horúčavy a rozsiahle požiare. Podľa expertov z organizácie World Weather Attribution už prvé štyri mesiace roka priniesli najväčšiu plochu spálenej krajiny v histórii meraní. Požiare tento rok zničili približne 150 miliónov hektárov územia, čo je viac než dvojnásobok nedávneho priemeru.
Odborníci zároveň upozorňujú, že sa rozvíja klimatický jav El Niño, ktorý by mohol z roku 2026 urobiť najteplejší rok v histórii meraní. „Od nezvyčajných vĺn horúčav a rastúcich požiarov až po chýbajúci sneh na najvyšších horských vrcholoch je rok 2026 varovným signálom toho, ako klimatická zmena zosilňuje extrémy,“ uviedol k tomu klimatológ Zachary Labe z organizácie Climate Central.
Podľa dát programu Copernicus dosiahla minulý mesiac priemerná teplota morskej hladiny medzi 60 stupňom južnej a severnej šírky 21 stupňov Celzia, teda hodnoty blížiace sa historickým rekordom. Vedci sa obávajú takzvaného super javu El Niño, teda mimoriadne silnej fázy klimatického cyklu El Niño. Tento jav sa prirodzene opakuje každé dva až sedem rokov, no teraz sa kombinuje s dlhodobým otepľovaním spôsobeným ľudskou činnosťou.
„El Niño je prirodzený jav, ktorý prichádza a odchádza, no teraz prebieha v už výrazne oteplenej klíme,“ varuje profesorka Friederike Otto z Imperial College London. Podľa klimatológa Daniel Swain z California Institute for Water Resources ľudstvo ešte nezažilo silné El Niño v období, keď bola planéta už vopred taká teplá.
„Neprekvapilo by ma, keby sme na konci roka 2026 a počas roka 2027 videli bezprecedentné globálne dopady v podobe povodní, sucha a extrémnych požiarov,“ uviedol. Teploty v niektorých častiach Indie už tento rok vystúpili na 46 stupňov Celzia. Výrazné požiare zasiahli aj Južnú Ameriku, USA či Japonsko.
