Koktejl.sk
Mal stáť priamo na striedačke a viesť mladé brankárske talenty, no nečakané udalosti všetko zmenili! Legendárny brankár a majster sveta z roku 2002 Ján Lašák v otvorenom rozhovore úprimne priznal, že ho vážne okolnosti v súkromnom živote pôvodne prinútili odriecť cestu na šampionát.
Hoci vtedy hokejový majster sveta konkrétny nebol, verejnosť má v živej pamäti obrovský žiaľ, ktorý jeho rodina prežila po náhlom odchode milovaného otca Jána († 75). „Janko“ sa však zaťať dokázal – hoci mal zostať doma, nakoniec predsa len nečakane vycestoval priamo do švajčiarskeho Fribourgu, kde naši chlapci hrajú zápasy v skupine B. V sobotu sa divákom Jojky odtiaľ prvýkrát prihovorí a bude analyzovať zápas Slovákov proti Čechom.
Fanúšikovia ho tak uvidia v plnom nasadení priamo z dejiska turnaja, odkiaľ bude pre divákov televízie JOJ exkluzívne analyzovať ostro sledovaný megasúboj Slovenska proti Česku. Koktejl.sk vďaka spolupráci s JOJkou položil Lašákovi otázky, ktoré ochotne zodpovedal.
Majstrovstvá sveta ste zažili ako hráč, ale aj v trénerskom tíme Vlada Országha. Od soboty ste v úlohe experta JOJky. V čom je to iné, aj ako pre hokejového nadšenca?
Tento rok nevystupujem ako tréner brankárov, teda nebudem priamo súčasťou tímu, takže budem chlapcom držať palce na diaľku a samozrejme budem stále na telefóne. S trénermi brankárov spolu stále komunikujeme, aj s Petrom Hossom, či už pri dvadsiatke, kde je on tréner, alebo pri áčku. Stále si robíme spoločné analýzy. V prvom rade mi bude trošku ľúto, že tam nebudem pri Adamovi Gajanovi, pre ktorého by to mali byť prvé majstrovstvá. A sú tam traja mladí chalani, ktorých všetkých poznám od ich štrnástich rokov. To sú chalani, ktorí už prešli mojimi rukami, takže práca s nimi ma veľmi baví. Trošičku ma mrzí, že tam nebudem, ale bohužiaľ okolnosti, ktoré sa mi udiali v živote, ma prinútili zostať doma. Teraz tam však budem aspoň na diaľku a budem držať palce.
A keď hovoríte o tej zodpovednosti, existuje nejaká u vás prípade, keď ste televízny expert? Musíte mať nejakú prípravu?
Keď mám prípravu, snažím sa byť pripravený už od prvého brankára, aby som ľuďom priniesol to, čo chcú počuť, teda to, čo sa nemajú odkiaľ dozvedieť — len cezomňa. Snažím sa pozrieť si brankára dopredu: čo je to za brankára, kde chytá, kde má slabiny, kde má silné stránky, aké by boli odporúčania. Môžem sa zahrať na experta ešte pred zápasom a povedať, kam by som ja strieľal, a potom to môžem cez zápas vyhodnocovať. Lebo to sú podľa mňa témy, ktoré ľudí bavia — že sa bavíme o detailoch, o ktorých nevedia. Kedy preniesť ťažisko, kedy je správne postavený v správnom uhle, kedy dobre hľadal puk zospodu alebo zvrchu. To sú detaily, ktoré ľudia nemajú možnosť vedieť, a ja im ich rád priblížim. Takže ja sa určite vždy pripravím, aby som potom mal aj tému sám pre seba počas zápasu.
Čo je najťažšie na úlohe televízneho experta?
Najťažšie je, keď mužstvo prehráva, ostať pozitívny. Tým, že sa snažím byť vždy pozitívny, lebo ide o našu krajinu, tak keď sa prehráva 4:1 alebo 5:1 a chlapcom to nejde, človek musí nejakým spôsobom zostať racionálny. Priznať chyby, ale zároveň zostať pozitívny. Lebo vieme, akí sme my fanúšikovia, že vieme tým chlapcom poriadne naložiť. Takže sa dávam aj do role toho, že sa ich chcem zastať. Ale najťažšie je nájsť spôsob, ako ľuďom vysvetliť, že niekedy sa takéto zápasy jednoducho dejú.
Ktorý zápas sa vám komentoval najľahšie? Spomínate si?
To bolo tiež zaujímavé, spomenul som si aj na rok 2002. Chalani si ma vtedy zobrali na jednu tretinu do rádia a komentoval som to tam ako hosť. A vtedy to bolo super. Vôbec som nevnímal, že by som niečo riešil, proste som si tam išiel pokecať a bolo to takých dvadsať veľmi príjemných minút.
Sledujete televíziu?
Okrem hokeja, ktorý pozerám pravidelne, si sem-tam pustím golf, ale inak veľmi málo, naozaj veľmi málo.
Takže vôbec nie ste na filmy či seriály?
Vôbec nie, lebo seriálov som videl pár a nevedel som sa od nich odtrhnúť. Takže ich nemôžem pozerať, lebo by z toho boli nočné a toľko času nemám. Čiže sa aj bojím pustiť si seriál, lebo viem, že keď je kvalitne natočený, človeka to vtiahne. Dobrý film si samozrejme pozriem, ale aj to je skôr zriedkavé. Veľa čítam kníh, takže časovo sa mi to bije. Ale zase, keď pozerám hokej — a tých zápasov je prakticky stále dosť — mám program po večeroch vyplnený.
Koktejl.sk
