Francúzska filmová hviezda Brigitte Bardotová bude pochovaná na prímorskom cintoríne v juhofrancúzskom meste Saint-Tropez, oznámili v pondelok miestne úrady. Nadácia zosnulej herečky spresnila, že po rozlúčke v kostole 7. januára bude nasledovať súkromný pohreb v tomto meste na francúzskej Riviére. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.
Bardotová zomrela v nedeľu vo veku 91 rokov. Podľa vlastných slov si želala byť pochovaná vo svojej záhrade s jednoduchým dreveným krížom na hrobe, ako mali aj jej domáci miláčikovia. Bývalá filmová legenda po skončení hereckej kariéry strávila desaťročia ako bojovníčka za práva zvierat. „Radšej by som bola tam ako na cintoríne v Saint-Tropez, kde by dav idiotov mohol poškodiť hroby mojich rodičov a starých rodičov,“ povedala v roku 2018 novinám Le Monde.
Napriek jej želaniu úradník radnice v Saint-Tropez v pondelok uviedol, že plánom je pochovanie na mestskom prímorskom cintoríne. Bardotová zomrela pred úsvitom v nedeľu ráno v prítomnosti štvrtého manžela Bernarda d'Ormalea, bývalého poradcu zosnulého krajne pravicového politika Jean‑Marie Le Pena.
„Zašepkala mu slovo lásky... a bola preč,“ povedal televízii BFM Bruno Jacquelin, zástupca jej nadácie pre zvieratá. Francúzske noviny Var-Matin v októbri informovali, že Bardotová v súkromnej nemocnici podstúpila operáciu súvisiacu s vážnou chorobou. Herečkin stav noviny označili za znepokojujúci.
Francúzska verejnosť zápasí s tým, ako vzdať hold kultúrnej legende, ktorá v neskorších rokoch presadzovala krajne pravicové názory. Pravicoví politici jej vzdali nadšené pocty, ale ľavičiari boli zdržanlivejší vzhľadom na rasistické poznámky v neskorších rokoch, napísala AFP. Bardotová podporila šéfku pravicového Národného združenia Marine Le Penovú v prezidentských voľbách v rokoch 2012 a 2017 a opísala ju ako modernú „Janu z Arku“ a dúfala, že by mohla „zachrániť“ Francúzsko.
Slávna filmová herečka sa ako 15-ročná objavila na titulnej strane časopisu Elle. Preslávila sa filmom z roku 1956 „A Boh stvoril ženu“, ktorý režíroval jej vtedajší manžel Roger Vadim. Svoje slobodomyseľné vystúpenia vo filmoch aj ako speváčka ukončila v roku 1973 a vrhla sa do boja za blaho zvierat.
Neskôr jej protiimigračné názory a podpora krajnej pravice vyvolali kontroverzie. Päťkrát bola odsúdená za nenávistné prejavy, väčšinou o moslimoch, ale aj o obyvateľoch francúzskeho ostrova Réunion, ktorých označila za „divochov“.
