Smutné slová Trošku o odchode Růžičkovej: Helena zomrela včas, pretože ju čakala... Strašné!

Štvrtého januára 2026 uplynulo 22 rokov od smrti nenapodobiteľnej Heleny Růžičkovej († 67). Prvé informácie hovorili, že herečka poslednýkrát vydýchal v plzenskej nemocnici po dlhej a ťažkej chorobe (dva roky bojovala s rakovinou), no režisér Zdeněk Troška (72) kedysi pre web Život v Česku vysvetlil, že pravou príčinou bolo zlyhanie obličiek.

Z rakoviny ju mali lekári takmer úplne vyliečiť, žiaľ, trápili ju aj problémy s dolnými končatinami, ktorých riešenie by muselo byť drastické. „Ona vedela, čo s ňou je. Bojovala do poslednej chvíle, ale vedela, že sa blíži koniec. Mala v sebe nádory, ktoré sa akýmsi spôsobom stratili, naozaj ju vyliečili tak, že zostal jediný a ten bol zapuzdrený,“ prezradil obľúbený režisér pred piatimi rokmi.

„Pani doktorka však potom hovorila, že Helena zomrela včas, pretože ju čakala amputácia oboch nôh. Hovorila, že sa cíti skvele, zdravo, ale nohy ju neposlúchajú. Ja som ju presviedčal, že musí byť trpezlivá, ale nakoniec sa stalo to, čo sa stalo. Zrejme mala niečo podobné ako náš pán prezident, ale v oveľa horšom stave,“ dodal Troška.

Růžičková sa narodila ako Helena Málková 13. júna 1936 v českej Prahe. Že z nej bude umelkyňa, predpovedal jej otcovi, legionárovi v Afrike, údajne africký šaman. Odmalička sa tak pripravovala na hereckú dráhu. Navštevovala súkromnú baletnú školu a tancovala v balete českého Národného divadla v Prahe aj vo vtedajšom pražskom Nemeckom divadle.

Neskôr vyštudovala Vyššiu zdravotnícku školu a krátko pracovala ako zubná laborantka. Naďalej však snívala o kariére na divadelných doskách a striebornom plátne. Pôsobila ako choreografka v Mladej Boleslavi a bola tiež javiskovou techničkou v Příbrami.

Neskôr ako herečka v slobodnom povolaní hosťovala v Činohernom klube v Gogoľovom Revízorovi (1967) a v rokoch 1971–1973 bola členkou pražského Divadla Na zábradlí. V roku 1955 sa vydala za divadelného herca a pomocného režiséra Jiřího Růžičku st., s ktorým žila až do jeho smrti v roku 2003.

Na dráhu baletky musela rezignovať po tom, ako výrazne pribrala na váhe, avšak zo svojej korpulentnej postavy dokázala učiniť jeden zo základných atribútov svojho geniálneho herectva uplatňovaného najmä v komediálnej polohe. Helena Růžičková milovala film odmalička. Už ako štvorročná si zahrala v snímke Babička (1940) a krátko na to v komédii Z českých mlýnů (1941).

Do pamäti divákov sa natrvalo vryla svojimi výkonmi v kultových filmoch Hogo fogo Homolka, Homolka a Tobolka, Což takhle dát si špenát, Pane, vy jste vdova!, Ženy v ofsajdu, Zítra to roztočíme, drahoušku...! alebo Trhala fialky dynamitem. Nezabudnuteľnou ostáva jej postava Škopkovej z trilógie režiséra Zdeňka Trošku Slunce, seno, ... Účinkovala aj v známych rozprávkach ako Honza málem králem, Tři oříšky pro Popelku alebo O princezně Jasněnce a létajícím ševci.

Obsadzovaná herečka napísala niekoľko kníh - kuchárky, autobiografie a knihu o svojom optimistickom boji so zákernou chorobou. Zaujímala sa o viaceré ezoterické disciplíny a bolo o nej verejne známe, že mala veštecké nadanie, kvôli ktorému ju dokonca vyhľadávali aj hereckí kolegovia. Budúcnosť predpovedala zadarmo podľa hesla „dary sa majú zase len darovať“.

V roku 1991 sa stala spoluzakladateľkou nadácie Slon na pomoc deťom z detského domova v Šarišských Michaľanoch na východnom Slovensku. Posledné roky života trpela rakovinou, svoj boj začala vzdávať po smrti manžela a syna Jiřího Růžičku ml. (1999), ktorý bol taktiež hercom.