Ady Hajdu na hrane života a smrti, skolaboval počas predstavenia aj doma: Sledoval zúfalý boj lekárov!

Obľúbený slovenský herec Ady Hajdu v podcaste inTOLERANT otvorene prehovoril o svojich vážnych zdravotných problémoch, ktoré ho trápia dlhé roky. Pred dvadsiatimi rokmi prežil svoj prvý kolaps priamo počas divadelného predstavenia. Lekári mu neskôr diagnostikovali nebezpečnú arytmiu a do hrude mu museli voperovať kardiostimulátor. Známy umelec si v rozhovore zaspomínal na desivé momenty, ktoré mu navždy utkveli v pamäti.

Obrovské pracovné tempo a neustále stelesňovanie náročných dramatických rolí si u neho vyžiadali nečakanú daň.

"To telo nechcelo byť niekým iným, chcelo byť Adym, no tak vtedy to začalo. Robil som komédiu s Petrom Zelenkom, komédiu, taká tragikomédia, volalo sa to Odchody vlakov. Bolo to veľmi náročné, lebo sme tam boli len s Aničkou Šiškovou a Peter Zelenka to na nás napísal, že s nami žil a napísal hru a išlo tam o to, že nepríde do divadla päť hercov, prišli len dvaja a tí dvaja musia zahrať všetkých," priblížil náročné okolnosti Hajdu.

Práve počas hosťovania na Morave prišiel nečakaný kolaps, pri ktorom sa ocitol zoči-voči vlastnej smrteľnosti. "Stalo sa to v Zlíne, že prvýkrát som odpadol a som videl len takú pani v čiernom, takú sympatickú, a stále sa nado mnou nakláňala, v sanitke, v nemocnici, som sa jej spýtal: Vy ste smrť? Nie, nie, nie, že ja som doktorka, ktorá vás zachránila," opísal mrazivý zážitok známy herec.

Po prvom kolapse nemal vyhraté, keďže vtedajšie zdravotnícke pravidlá boli neúprosné. "Kedysi poisťovňa vyžadovala, aby vám dvakrát prišlo zle, až potom vám dajú strojček, tak dneska to už, chvalabohu, nie je. Ale ja som mohol žiť v priestoroch, kde majú defibrilátor. Čiže vo veľkých nemocniciach, pred 20 rokmi to nebolo normálne. Takže ja som mohol byť iba vo veľkých mestách," vysvetlil zložité podmienky prežitia.

Zákerná fibrilácia ho prepadla aj v domácom prostredí, kde doslova bojoval s časom. "V Lozorne mi prišlo zle, žena ma volala, že do tej pol hodiny vás musia vlastne oni zastaviť, lebo ináč tá fibrilácia je asi 280, je to srdce, ono sa zadusí to telo. Lebo vlastne zomriete a vlastne sa zadusíte," zaspomínal si na minúty plné beznádeje.

V kritickom stave dokonca zažil pocit, akoby opustil vlastnú telesnú schránku a pozoroval boj lekárov zhora. "A už to bolo tak 15 – 20, ja som počul, ako žena kričí a zrazu som, ja neviem, čo to bolo, ale ja som zrazu stál medzi tými doktormi a som hovoril: Však najprv musíte dať injekciu a potom musíte zastaviť srdce. A videl som, že jeden doktor prichádza, druhý, ani jedného som nepoznal, čo som tam stál a už som bol mimo tela," pokračoval.

"Už som sa pozeral na seba. Ale je tam strašný kľud, to môžem povedať, je tam pokoj. Hovoríte si, tak asi odídem, títo ma nevedia zachrániť," opísal fascinujúci zážitok medzi životom a smrťou.

V nemocnici napokon nastal zlom a celú vyhrotenú drámu odľahčila nečakaná vtipná poznámka jedného zo záchrancov. "A zrazu našli toho anesteziológa, ktorý vám pichol injekciu a potom po tej rane som sa prebral a zrazu mi ten doktor hovoril: Pán Hajdu, veď to by bolo strašné. Predstavte si, že bulvár by písal, že Luknár zabil Hajdu a doktor Luknár vás zachránil. Takže aj tento humor máme," prezradil s úsmevom obľúbený umelec.

Po desivých zdravotných patáliách musel zásadne prehodnotiť priority a vzdať sa projektov, ktoré ho fyzicky aj psychicky ničili. "A potom to bolo tak náročné predstavenie, že som to musel prestať hrať. Aj fyzicky, aj psychicky veľmi náročné predstavenia to boli. No potom som nehral nič, len také malé role. Ale, chvalabohu, som našiel samého seba," uzavrel Ady Hajdu.