Vnuk autora legendárneho Švejka prekvapuje: Bol tak trochu bigamista

Jeden z najznámejších českých autorov mal poriadne búrlivý súkromný život. Jaroslav Hašek († 39) sa narodil 30. apríla 1883 v Prahe ako prvorodené dieťa v rodine stredoškolského učiteľa. Na Haškovo neskoršie ľavicovo-anarchistické zmýšľanie malo do veľkej miery vplyv aj jeho detstvo, informuje TV Blesk.

Rodina trpela finančnou núdzou, ktorá sa ešte viac prehĺbila po smrti jeho otca. Trinásťročný Hašek sa s matkou a bratom sťahovali z jedného horšieho bytu do druhého.

Po základnej škole začal Hašek chodiť do gymnázia, kde ho dokonca učil český spisovateľ Alois Jirásek, ktorého údajne neznášal. Už ako gymnazista odmietal autority a svoj temperament predviedol aj na jednej z demonštrácií, kde rozbíjal okná, za čo ho z gymnázia vylúčili. Zmaturoval na obchodnej škole a následne nastúpil ako úradník do banky Slavia.

Mladého bohéma a anarchistu práca bankového úradníka nebavila. Zanechal prácu a začal sa v predvojnovej Prahe pohybovať v prostredí krčiem, kaviarní a kabaretov, v ktorých niekedy aj účinkoval. V tomto období precestoval a aj značnú časť dnešnej strednej Európy a zatúlal sa aj do Švajčiarska.

Po krátkom pobyte vo väzení v roku 1907 začal Hašek pracovať ako novinár v rôznych vtedajších českých periodikách ako napríklad Ženský obzor, Svět zvířat, České slovo, alebo Humoristické listy. Okrem toho písal a výdatne popíjal, čo postupne prerástlo do vážnych problémov s alkoholom.

Základ Haškovej literárnej tvorby sú jeho bohaté zážitky, o ktorých písal s humorom prerastajúcim do satiry. Začínal drobnými poviedkami, črtami a humoreskami, ktoré najprv uverejňoval v časopisoch, neskôr v knižných súboroch (Trampoty pana Tenkráta, Průvodčí cizinců, Můj obchod se psy). Hrdinami boli väčšinou prešibaní ľudia z okraja spoločnosti.

V rámci svojho anarchistického, kritického a ironického postoja k vtedajšej politickej kultúre založil Hašek, kde inde ako v krčme (v pražskej hospode), so svojimi priateľmi aj politickú stranu s názvom Strana mírného pokroku v mezích zákona. Po vypuknutí prvej svetovej vojny v roku 1914 dobrovoľne narukoval a dostal sa na haličský front, kde sa v roku 1915 nechal zajať ruskými vojakmi. O rok neskôr v roku 1916 sa prihlásil do československých légií.

Dva roky pred vypuknutím I. svetovej vojny sa Haškovi narodil syn Richard, no videl ho len párkrát v živote. „Odišiel od rodiny, keď sa narodil môj otec, v roku 1912. Na Ďaleký východ,“ prezradil v rozhovore so Zuzanou Bubílkovou jeho vnuk.

V Rusku sa mal aj druhýkrát oženiť, hoci doma o rozvod nepožiadal. „Bola to trošku bigamia. Prečo by sa rozvádzal,“ prezradil a dodal, že po návrate domov za to nebol súdený, pretože a medzi krajinami neuznávali vzájomné zmluvy. So synom Richardom sa nakoniec stretol, až keď mal 10 rokov, no malý chlapec netušil, že je to jeho otec. „Ani mu nechceli povedať, že je to jeho otec, pretože mu tvrdili, že ten zomrel. Kvôli vojne nebol od roku 1914 k dispozícii,“ vysvetľuje vnuk Richard.

V roku 1918 nastal u Haška pre jeho životopiscov nepochopiteľný prechod od anarchistických k socialistickým, respektíve komunistickým ideám. Čo dokonca vyústilo v marci toho roku jeho vstupom do československej sekcie Ruskej komunistickej strany. V tom istom roku sa stal aj vojakom Červenej armády. Pracoval ako riaditeľ armádnej tlačiarne v Ufe a neskôr aj ako náčelník oddelenia pre prácu s cudzincami.

Do Československa sa Hašek vrátil v roku 1920. V Prahe vydržal len krátko, znechutený prvorepublikovou politickou situáciou sa presťahoval do Lipnice nad Sázavou, kde začal pracovať na konečnej verzii svojho najslávnejšieho románu Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války.

Štvordielnemu románu predchádzali kratšie verzie. V roku 1912 vyšla rozsahom neveľká kniha Dobrý voják Švejk a jiné podivné historky. Druhá verzia Švejka zasa vznikla v dobe Haškovho legionárčenia a vyšla v roku 1917 v Kyjeve.

Konečnú podobu dostali Švejkove príhody až v knihe Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války po Haškovom návrate z Ruska v rokoch 1921-1923. Cez dobromyseľného vojaka Švejka, ktorý až komickou horlivosťou plní všetky vojenské rozkazy, Hašek ukázal ich nezmyselnosť a zároveň zosmiešnil všetky hodnoty starého sveta reprezentované rakúskymi dôstojníkmi.

Pre narastajúce zdravotné problémy Hašek nedokončil štvrtý diel Švejka. Zomrel 3. januára 1923 v Lipnici nad Sázavou. Štvrtý diel za neho dopísal Karel Vaněk.