Antarktída sa topí a prichádza o značnú rozlohu pevninského zaľadnenia. Za posledných 30 rokov je to 12 820 km², teda takmer štvrtina Slovenska. Vyplýva to zo štúdie založenej na satelitných údajoch z posledných troch dekád. Vedci z Kalifornie podrobne zmapovali takzvanú migráciu línie ukotvenia, teda posun miesta, kde sa kontinentálny ľadový šelf stretáva s otvoreným oceánom. Z analýzy vyplýva, že úbytok ľadu je oveľa rýchlejší, než sa predtým predpokladalo.
Celkovo 77 % pobrežia od roku 1996 nevykazuje žiadnu zmenu línie ukotvenia. Napriek tomu došlo k strate takmer 12 820 km² ukotveného ľadu, čo predstavuje priemerne 442 km² ročne. Najrýchlejší úbytok sa sústreďuje do Západnej Antarktídy, na Antarktický polostrov a do niektorých častí Východnej Antarktídy.
„Je to ako balón, ktorý nie je prepichnutý všade, ale tam, kde je prepichnutý, má veľkú dieru. Vieme, že je to zásadné už 30 rokov, ale až teraz sme to po prvý raz komplexne zmapovali naprieč celou Antarktídou za také dlhé obdobie,“ uviedol hlavný autor, profesor Eric Rignot z Kalifornskej univerzity v Irvine. Najdramatickejšie zmeny zaznamenali vedci v oblasti Amundsenovho mora a Getzu v Západnej Antarktíde, kde ľadovce ustúpili o desať až štyridsať kilometrov smerom do vnútrozemia.
Od roku 1996 ustúpil ľadovec Pine Island o 33 kilometrov, ľadovec Smith o 42 kilometrov a ľadovec Thwaites, prezývaný ľadovec súdneho dňa, o 26 kilometrov. Pine Island sa podieľa na 25 percentách celkových strát ľadu v Antarktíde. Topenie ľadovcov pridáva do oceánov sladkú vodu, ktorá by inak zostala viazaná na pevnine, a tým prispieva k zvyšovaniu hladiny morí. Sladká voda zároveň oslabuje tradičné prúdenie morských más.
