Koktejl.sk
Rozhovor so spisovateľom, prekladateľom, výtvarníkom a… Danielom Hevierom Alebo čuším, alebo kričím (úryvok)
[…] Mnoho ľudí sa ma pýtalo, či ešte vôbec píšeš, že si sa ako spisovateľ stratil z očí. Opak je však paradoxne pravdou…
— Niekedy je písanie ponorná riečka – text sa vynorí až po dlhom plynutí v skrytosti. Mám niekoľko takých knižiek, ktoré sú doteraz ponorené. Ale píšu sa. Alebo: píšu ma. A okrem toho: literatúra je iba jedna z mojich živností. Okrem toho sa venujem hudbe, intenzívne maľujem (čoraz viac), hrám divadlo, filmujem, príležitostne učím i učím sa, mám za sebou dizertáciu a jej obhajobu, stretávam sa s ľuďmi, pohybujem sa v rôznych spoločenstvách…
[…] V novej reedícii vyšli aj niektoré tvoje staršie detské tituly (Básnička ti pomôže, Hovorníček, Heviho diktátor).
— Deti sa rodia, dorastajú, učia sa chodiť, písať, čítať… Ak je moja staršia knižka použiteľná aj do dnešných čias, som, prirodzene, rád.
[…] Pre teba bol veľký zlom v živote, keď si začal maľovať. Maľuješ teraz dokonca intenzívnejšie než na začiatku tohto tvojho „objavu“.
— Áno, zlom, ktorý sa stal dobrom. Výtvarno silno vnímam od malička, rovnako ako hudbu či pohyb. Pred desiatimi rokmi som si už prestal iba kupovať farby a prestal iba hromadiť výtvarné monografie, začal som aj maľovať na vlastnej koži. Prvé dva roky to bolo ako horúčka, nerobil som nič iné. Dnes už maľujem miernejšie, ale toto leto sa mi napríklad podarilo spôsobiť si „maliarsky lakeť“; tak veľa a silno som maľoval, že som potom celé týždne nemohol pohnúť rukou.
S otcom sa zhováral Daniel Hevier ml. Knižná revue
Zdroj: NÚCEM
Koktejl.sk
