Koktejl.sk
Keď nebohý pápež Benedikt XVI. oznámil, že sa dobrovoľne vzdá svojho pontifikátu, vzbudilo to záujem verejnosti. Pápeža volí zbor kardinálov (konkláve) na celý život, cirkevné právo však nevylučuje ani jeho odstúpenie. Hlava katolíckej cirkvi nemusí v tomto prípade uviesť nijaké dôvody, jej odstúpenie nesmie ani nikto prijať.
Podstatné však je, aby pápež prijal rozhodnutie odstúpiť úplne dobrovoľne. Takéto sú zásady kánonického práva (Can.332 §2), ktoré v roku 1983 zreformoval Ján Pavol II.
Konkláve, na ktorom kardináli volili nového pápeža, sa začalo 18. apríla 2005. Kolégium kardinálov zvolilo 19. apríla 2005 nemeckého kardinála Josepha Ratzingera za 265. pápeža v histórii katolíckej cirkvi. Nástupcu zosnulého Jána Pavla II. inaugurovali 24. apríla 2005.
Zvolenie 265. pápeža oznámil čílsky kardinál Jorge Arture Medina Estivez tradičnou formulou "Annuntio vobis gaudium magnum: habemus papam" (Oznamujem vám veľkú radosť: máme pápeža). Išlo o jednu z najrýchlejších volieb hlavy katolíckej cirkvi v poslednom storočí.
Pápeža Pia XII. zvolili v roku 1939 v treťom hlasovaní za jeden deň, Jána Pavla I. v roku 1978 po štyroch hlasovaniach. Ratzingera zvolili kardináli po štyroch alebo piatich hlasovaniach počas druhého dňa prvého konkláve v treťom tisícročí.
Voľba pápežského mena je čisto osobným rozhodnutím pontifika. Každá hlava rímskokatolíckej cirkvi chce totiž svojím menom signalizovať svoj program. Od roku 1059 majú výhradné právo voliť pápeža kardináli. Toto právo je od roku 1970 podmienené vekom – kardináli, ktorí dovŕšili vek 80 rokov, strácajú právo voľby v prípadnom konkláve.
Rozhodol o tom prostredníctvom apoštolského listu motu proprio pápež Pavol VI., ktorý tiež definoval miesto východných patriarchov v kardinálskom zbore a stanovil maximálny počet členov kardinálskeho zboru s právom voľby v konkláve. Kardinálske kolégium je najdôležitejším poradným grémiom pápeža.
Počet jeho členov sa v priebehu dejín menil, v minulosti bol oveľa nižší ako dnes – napríklad v období od 12. do 15. storočia nepresahoval tri desiatky. V roku 1586 ho pápež Sixtus V. stanovil na 70. Tento záväzný počet zrušil až pápež Ján XXIII. v roku 1958. V minulosti pozostával kardinálsky zbor zväčša z Európanov, najmä Talianov. Až po Druhom Vatikánskom koncile sa rozšíril aj o zástupcov iných kontinentov.
V prípade, že voľba nového pápeža je úspešná, rozozvučia sa zvony na Bazilike sv. Petra a zo Sixtínskej kaplnky vychádza biely dym. Kardináli oznámia svetu, že vybrali nového nástupcu, keď nechajú zhorieť hlasovacie lístky s dodatočnou látkou, ktorá dym sfarbí na bielo. Ak sa počas hlasovania nedohodnú, z kaplnky vychádza čierny dym.
Najdlhšie zasadalo konkláve v roku 1268 v talianskom meste Viterbo, keďže trvalo dva roky, deväť mesiacov a dva dni. Kardináli neboli schopní dosiahnuť potrebnú dvojtretinovú väčšinu aj po tom, čo im výrazne znížili zásoby jedla. Keď pobúrení obyvatelia mesta začali rozoberať strechu nad volebnou miestnosťou, kardináli konečne zvolili za pápeža Gregora X. v septembri 1271, pretože členovia konkláve sa obávali návalu prvých jesenných dažďov.
Aj konkláve v roku 1314 v juhofrancúzskom Carpentras bolo dramatické. Netrpezlivý dav vtedy podpálil biskupské sídlo, kde sa zišli kardináli, ktorí sa následne dali na útek. Koncom roku 1316 zamkol princ Philip členov konkláve do dominikánskeho kláštora v Lyone. Po 40 dňoch bol 7. augusta 1316 konečne zvolený pápež Ján XXII. Voľba Pia XII. v roku 1939 trvala 20 hodín a teda sa ráta medzi najkratšie v histórii.
Pápež Benedikt XVI. 26. júna 2007 zmenil pravidlá voľby nového pápeža, pričom sa vrátil k tradičnému systému, na základe ktorého nového pontifika v rámci hlasovania musia podporiť najmenej dve tretiny kardinálov. Tradičný systém voľby najvyššieho predstaviteľa katolíckej cirkvi zmenil v roku 1996 pápež Ján Pavol II. Zmena spočívala v tom, že na zvolenie hlavy katolíckej cirkvi stačila absolútna väčšina hlasov, ak sa kardináli na osobe nového pápeža nevedeli dohodnúť ani po viac dní trvajúcom hlasovaní.
Koktejl.sk
